Už počas studenej vojny ľudia zakaždým zbystrili pozornosť, keď sa dostali na pretras jadrové zbrane. Táto oblasť sa opäť dostala do popredia predovšetkým z dôvodu pravidelných ruských vyhrážok od predvlaňajšieho vypuknutia vojny na Ukrajine. V podcaste Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk to povedal Michal Onderčo, profesor z univerzity v holandskom Rotterdame.
Deväť krajín má jadrový arzenál
Na úvod pripomenul, že v súčasnosti existuje vo svete deväť krajín, ktoré disponujú jadrovým arzenálom. „To je päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN – Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko, Veľká Británia. Okrem toho, India, Pakistan, Severná Kórea a o Izraeli sa tiež predpokladá, že má jadrové zbrane,“ uviedol Onderčo.
>>> Celý rozhovor s Michalom Onderčom
Okno do sveta: V súčasnosti je deväť krajín, ktoré majú vo svojom arzenáli jadrové zbrane (rozhovor)
Podotkol, že v Európe je mnoho krajín, ktoré majú technológie na reprocesovanie vyhoreného jadrového paliva, čo je jedným z hlavných krokov k vytvorení jadrového paliva.
„A krajina ako Japonsko doslova sedí na svetovom najväčšom kopci plutónia. Podľa toho, čo sa hovorí, tak Japonsko, pokiaľ by sa rozhodlo vytvoriť jadrovú zbraň, tak by ju pravdepodobne mohli mať za niekoľko dní. Akurát, že Japonsko sa nikdy nerozhodlo ju vytvoriť, pretože má dlhodobú alianciu so Spojenými štátmi a sú tam aj iné politické dôvody,“ konštatuje Onderčo.
Ambiciózny Irán
Pripomenul, že najväčšie ambície dostať sa medzi krajiny s jadrovými zbraňami má momentálne Irán.
„Vieme, že Irán sa snaží dostať sa do pozície, keď by bol schopný za krátku dobu vyrobiť jadrové zbrane, pokiaľ by to bolo nutné. Máme tiež krajiny, kde sa vo veľkom rozpráva o tom, že tá krajina by mala získať vlastný jadrový arzenál. To je napríklad prípad Južnej Korei, ktorá je dlhodobo spojencom USA. Spojené štáty tam počas studenej vojny dokonca aj mali umiestnené jadrové zbrane, ktoré boli neskôr stiahnuté a pre Južnú Kóreu je toto otázka istej spoľahlivosti americkej aliancie,“ hovorí Onderčo.
Poukázal tiež na to, že niektoré krajiny, ktoré mali jadrové zbrane, sa ich vzdali. „To je napríklad Južná Afrika, ktorá počas režimu apartheidu vytvorila šesť jadrových zariadení. A pred prechodom na demokratickú zmenu prezident De Klerk nariadil ich rozmontovanie a kompletnú deštrukciu vojenského jadrového programu,“ skonštatoval Michal Onderčo v relácii Okno do sveta.
