Súdna mapa by mala v čo najväčšej možnej miere kopírovať územné členenie ostatných oblastí verejnej správy. Úrady, súdy či strediská polície, ktoré bezprostredne ovplyvňujú životy ľudí by mali pôsobiť v totožnom regióne, aby ľudia chodili vybavovať úradné veci do jedného mesta, prirodzeného centra ich regiónu, ktorý je v ideálnom prípade aj samosprávnym. Vyplýva to z vyjadrenia Ján Szőllősa, poslanca Kresťanskej únie z klubu OĽaNO k tzv. súdnej mape pripravenej rezortom spravodlivosti.
Profesijne geograf a pracovník SAV, ktorý sa dlhodobo zaoberá témou územného členenia Slovenska, víta snahu rezortu ministerky Kolíkovej o optimalizovanie územno-správneho členenia súdov, pričom túto tému považuje za veľmi dôležitú. Oceňuje aj prístup ministerky ohľadom predĺženia lehoty pripomienkovania jej návrhu predovšetkým z pohľadu sudcov, samospráv, odbornej i širokej verejnosti.
„Mečiarove členenie okresov, ktoré platí dodnes, sa riadilo viac politickým rodinkárstvom ako prirodzenou danosťou regiónu. Na Slovensku máme momentálne 79 okresov, niektoré z nich nemajú ani 20-tisíc obyvateľov, kým iné majú vyše 100-tisíc, čo je nespravodlivé z hľadiska prístupu ľudí k službám štátnej správy“, konštatuje poslanec. Zároveň je presvedčený, že pre prirodzený rozvoj regiónov, ako aj pre efektívne čerpanie prostriedkov EÚ by sme mali v čo najkratšom možnom čase pristúpiť k verejnej debate o reforme územného členenia a verejnej správy a dať zelenú procesu reformy.
Základom je reforma územného členenia
Praktické i odborné skúsenosti vedú J. Szőllősa k presvedčeniu, že reforma územného členenia je východisková pre ďalšie reformy verejnej a súdnej správy. Návrh novej súdnej mapy Slovenska počíta s 30 správnymi oblasťami, ktoré v lepšej miere napĺňajú potrebu celistvosti prirodzených regiónov. Ako zdôrazňuje, „návrh ministerstva nie je ideálny, ale je to krok správnym smerom. Preto víta predĺženie doby pripomienkového konania.”
Regióny a nedostatočná infraštruktúra
Zmena územného členenia, zefektívnenie verejnej správy a investície do cestnej a dátovej infraštruktúry podľa poslanca poskytnú obyvateľom Slovenska lepšie možnosti pre život, prácu, podnikanie, čo viditeľne posilní rozvoj regiónov. Upozorňuje aj na fakt, že niektoré, najmä hornaté regióny Slovenska majú problém s nedostatočnou cestnou infraštruktúrou. „Mali sme byť už naozaj ďalej a regióny mali mať vybudované kvalitnejšie a rýchlejšie cestné spojenia. Nebol by potom taký časový problém dostať sa do vzdialenejšieho mesta a vybaviť potrebné záležitosti.” Toto pokladá za dlh posledných vlád, ktoré premrhali možnosť výraznejšie investovať do rozvoja slovenských regiónov pri stále zvyšujúcom sa trende mobility.
Príklad z Gemera
Ako príklad toho, prečo je potrebné pri reformách brať do úvahy prirodzenosť, ráz a štruktúru regiónu J. Szőllős uvádza prípad súdu v Revúcej. Ak by sa zrušil, ako je uvedené v aktuálnom návrhu novej súdnej mapy, obyvatelia regiónu a teda aj zamestnaní sudcovia by museli dochádzať až do Rožňavy. Zrušením súdu síce neprídu sudcovia o prácu, no iné profesie, napr. Administratívni pracovníci či upratovačky v Revúcej, by zrejme o prácu prišli. V neprospech zrušenia súdu v Revúcej hovorí i stav infraštruktúry v danej oblasti. Najkratšia cesta z Revúcej do Rožňavy meria viac ako 40 kilometrov a trvá trištvrte hodinu. Nekvalitné cesty, hornatý terén, nedostatočné autobusové spojenie (nie všetci ľudia majú auto) len zložitú situáciu v regióne iba podčiarkujú. „Počúvam ľudí a tieto problémy dobre poznám, nakoľko som rodák z tohto kraja. Situácia v regióne z ekonomického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska je nepriaznivá a nemôžeme dopustiť ďalšie znižovanie kvality života obyvateľov okresu Revúca a celého Gemera. Keby sa nanovo zadefinovali regióny, ktoré navrhujeme, mohli by fungovať ako regióny pre celú verejnú správu a v rámci nej aj pre špecializovanú štátnu správu a nemuselo by dochádzať k takým nedorozumeniam ako na Gemeri, Orave či iných regiónoch,“ dodáva poslanec.
Informačný servis