Iránsky prezident Hasan Rúhání v stredu zamietol návrh zákona, ktorý by zastavil medzinárodné jadrové inšpekcie a posilnil obohacovanie uránu. Legislatíva by podľa neho mohla uškodiť diplomatickému úsiliu zameranému na obnovenie jadrovej dohody z roku 2015 a uvoľnenie amerických sankcií.
Spomínaný návrh zákona by zastavil inšpekcie iránskych jadrových zariadení zo strany Organizácie Spojených národov (OSN). Zároveň by vyžadoval od vlády, aby posilnila obohacovanie uránu na 20 percent, ak by európski signatári dohody z roku 2015 neuvoľnili sankcie na kľúčové sektory – ropný a bankový.
Zákon je škodlivý
Rúhání na stretnutí vládneho kabinetu povedal, že nesúhlasí so zákonom a považuje ho za škodlivý pre diplomatickú činnosť. „V súčasnosti sme oveľa mocnejší v jadrovej oblasti, ako kedykoľvek predtým,“ dodal.
USA by mali vynahradiť minulé chyby a vrátiť sa k jadrovej dohode, iránsky prezident vyzval Bidena
Naťahovanie sa o legislatívu podľa agentúry AP odzrkadľuje rivalitu medzi Rúháním, ktorý je relatívne umiernený, a poslancami zastávajúcimi tvrdú líniu, ktorí dominujú v parlamente a presadzujú konfrontačnejší prístup k Západu.
Návrh zákona by pritom podľa AP nemusel mať veľký dopad, keďže posledné slovo vo významných oblastiach má iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí. Legislatíva je skôr znakom vzdoru po zabití prominentného jadrového vedca Mohsena Fachrízádeha, ktorého zabili minulý týždeň pri útoku, ktorý Teherán pripisuje Izraelu.
Rúhaní chce návrat k dohode
Iránski poslanci presadzujú viac konfrontačný prístup v súvislosti s jadrovým programom po tom, čo od jadrovej dohody v roku 2018 odstúpili Spojené štáty a uvalili na Irán prísne sankcie.
Irán následne v snahe presvedčiť ostatných signatárov o uľahčení situácie začal odstupovať od limitov zahrnutých v dohode. Rúhaní zase uprednostňuje návrat k dohode a väčšie diplomatické vzťahy s USA a Západom.