Téma očkovania nie je len predmetom politických diskusií v súvislosti s aktuálnou pandémiou nového koronavírusu. Otázka: „Ste očkovaný?“ môže padnúť aj na pracovisku. SITA.sk preto zisťovali, kto všetko sa ju má právo pýtať, kedy musí zamestnanec odpovedať a ako s touto informáciou môže nakladať zamestnávateľ.
Jedná sa totiž o citlivý údaj, a tak si ho nemôže vyžadovať hocikto. Napríklad ani na pohovore, pretože jeho cieľom je najmä posúdiť, či konkrétny uchádzač o prácu spĺňa všetky podmienky pre výkon ponúkaného pracovného miesta. Zamestnávateľ by sa teda mal pýtať skôr na jeho schopnosti a skúsenosti.
Podľa Sylvie Stračárovej z advokátskej kancelárie Semančín & Partners však existujú výnimky, v rámci ktorých by túto kľúčovú otázku položiť mohol.
Existujú dve výnimky
Jedná sa predovšetkým o pracovné pozície, ktorých charakter môže očkovanie vyžadovať. Napríklad u pracovníkov, ktorí sú vystavení zvýšenému riziku určitých chorôb, ako je tuberkulóza, besnota či vírusová hepatitída typu A a B.
„Výnimkou môže byť aj prípad, kedy by s poskytnutím uvedeného údaja uchádzač o prácu výslovne súhlasil a nebol by v súvislosti s touto informáciou nijako diskriminovaný v rámci výberového konania,“ doplnila Stračárová. Zamestnávateľ to však musí vedieť preukázať.
To platí aj v prípade, že by si na základe dobrovoľného súhlasu zisťoval informácie o očkovaní už u svojich pracovníkov.
Rusko hlási ďalší rekordný nárast úmrtí, prvú dávku vakcíny dostalo menej ako 20 percent populácie
Ak však na pracovisku nemožno použiť ani jednu z týchto výnimiek, zamestnávateľ by údaje o očkovaní svojich zamestnancov nemal zhromažďovať.
Zhromažďovanie údajov
Môže sa ich maximálne snažiť k vakcinácii motivovať. „Motivácia však musí byť nastavená tak, aby sa zamestnanci mohli dobrovoľne rozhodnúť,“ povedala Stračárová.
V súčasnosti však už niektorí zamestnávatelia očkovanie aj organizujú. Začiatkom júna o to prejavilo záujem 18 spoločností, napríklad U.S. Steel Košice či Volkswagen. V takýchto prípadoch im tak zamestnanci sami dobrovoľne oznamujú, či sa týmto spôsobom zaočkovať rozhodli alebo nie.
Nemalo by to však znamenať, že si zamestnávatelia budú o ich zaočkovanosti viesť svojvoľnú evidenciu. Podľa Stračárovej k tomu môže dôjsť len vtedy, ak by ich k tomu oprávňoval zákon alebo, ak by s tým zamestnanci výslovne súhlasili.
Info_Brunch: Ústredný krízový štáb: Epidemiologická situácia je stabilná, kontrola hraníc sa posilní (denný podcast)
„Zároveň musí zabezpečiť, aby tento súhlas zamestnanec poskytol dobrovoľne a dostal všetky potrebné informácie o podmienkach spracúvania osobných údajov v súlade s požiadavkami GDPR,“ uviedla odborníčka.
Delenie kolektívu
Dobrovoľné zatiaľ ostáva aj očkovanie, čoho následkom vznikajú na pracovisku zmiešané kolektívy zaočkovaných a nezaočkovaných spolupracovníkov. Ich rozdelenie zákon nezakazuje, ale na to, aby to mohol zamestnávateľ zorganizovať, by musel mať ich výslovný a dobrovoľný súhlas v súlade s požiadavkami GDPR.
V opačnom prípade by bolo pre neho náročné obhájiť si oprávnenosť takého rozhodnutia.
Ak by k rozdeleniu pracovného kolektívu na základe súhlasu jeho členov došlo, v takom prípade by mohol o preradenie do zaočkovaného respektíve nezaočkovaného kolektívu požiadať aj samotný zamestnanec.
Kontrolu má v rukách zamestnanec
Ak by si chcel pracovník overiť, či o ňom zamestnávateľ zhromažďuje a spracováva údaje, môže tak urobiť prostredníctvom písomnej žiadosti. Tá funguje ako kontrolný mechanizmus pri podozrení z neoprávneného spracovávania osobných údajov, pretože zamestnávateľ na ňu musí odpovedať.
Heger vníma očkovanie ako najúčinnejšiu zbraň proti COVID-19, Slovensko by však malo pridať
Ak by tak neurobil alebo by svoje kroky nezdôvodnil dostatočne, zamestnanec môže podať sťažnosť či návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov, na základe ktorého úrad prešetrí, či došlo k porušeniu jeho práv v tejto oblasti.
Rozhovory medzi kolegami by sa nemali zneužívať
Striktná ochrana údajov sa však nevzťahuje na rozhovory medzi kolegami pri káve či pri obede. Otázky o očkovaní sú tak medzi kolegami povolené, avšak je na každom pracovníkovi, či ich zodpovie alebo nie.
„Vždy však platí, že túto informáciu by aj daní kolegovia nemali zneužiť na iný účel, ako ich získali a narušiť tým právo na súkromie daného zamestnanca, prípadne jeho osobnostné práva,“ dodáva Stračárová.