BRATISLAVA 17. júna (WEBNOVINY) – Ciele celoeurópskej stratégie Európa 2020 by bolo podľa Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR dobré rozšíriť o ďalšie merateľné ukazovatele na národnej slovenskej úrovni. Vyplýva to z analýzy ekonómov Národnej banky Slovenska a Inštitútu finančnej politiky. Ukazovatele obsiahnuté v stratégii Európa 2020 sú síce podľa nich krokom správnym smerom, ale „existuje priestor na ich ďalšie vylepšenie.“ Európa 2020 počíta s cieľmi v oblasti zamestnanosti, výdavkov na výskum a vývoj, klimatických zmien a energetiky, vzdelávaní a sociálnej inklúzii.
Prvou možnosťou je podľa ekonómov inštitútu a národnej banky definovať také ukazovatele, ktoré pokrývajú všetky oblasti dôležité nielen pre materiálne bohatstvo, ale komplexnejšie, pre kvalitu života. Druhou je zohľadnenie špecifických podmienok SR a identifikácia oblastí, v ktorých Slovensko najviac zaostáva. „Oblasť, ktorá je prioritou v iných krajinách, nemusí byť prioritou SR,“ uvádza inštitút. Treťou možnosťou je výber širšieho súboru ukazovateľov, keďže nie je potrebné sa obmedzovať len na dáta Eurostatu, pričom hlavnou motiváciou by malo byť zamerať sa výlučne na výsledkové ukazovatele.
V slovenských podmienkach by tak podľa analytikov inštitútu a centrálnej banky bolo dobré sledovať konkrétne medzinárodné hodnotenia ohľadom kvality základného vzdelávania, výsledkoch slovenských univerzít, vývoja perspektívy dlhodobo nezamestnaných, riešenia zamestnanosti marginalizovaných skupín, kvality podnikateľského prostredia. Ďalej tiež štúdie ohľadom exportu s vyššou pridanou hodnotou, o pokrokoch v informatizácii verejných služieb, zlepšovania všeobecného zdravotného stavu, boja s korupciou a efektívnosti daňovo-odvodového systému.
Samotná stratégia Európa 2020 stanovuje ciele pre celú Európsku úniu, pričom jednotlivé krajiny majú kvantifikovať, ako prispejú k dosiahnutiu tohto cieľa. Stratégia nastavuje európsky cieľ pre mieru zamestnanosti do roku 2020 na 75 %, cieľ Slovenska je 71 až 73 %. Výdavky na výskum a vývoj únia plánuje na 3 % hrubého domáceho produktu, slovenský cieľ je 1,8 %, zníženie emisií únia aj Slovensko plánuje na 20 % v porovnaní s rokom 1990, pri podiele obnoviteľných zdrojov energie je cieľ únie 20 % a Slovenska 14 % a pri zvýšení energetickej efektívnosti je to 20 % oproti 14 %. Ďalšie ciele sa týkajú predčasného ukončenia školskej dochádzky a podielu obyvateľov s ukončeným terciálnym vzdelaním.
SITA
