V spoločnosti sa už od čias štúrovcov usadil idealizovaný obraz mýtického Ruska, a najmä tí, ktorí nikdy v Rusku neboli, obdivujú virtuálne Rusko aké nikdy neexistovalo. V rámci Diskusného fóra „Streda“, ktorého sa zúčastňujú osobnosti slovenského spoločenského života raz mesačne, to skonštatoval generál vo výslužbe Pavel Macko.
Vnútropolitické konflikty
„Občania spravidla nasledujú alebo sa aspoň čiastočne stotožnia s lídrami. Ak sú politickí lídri totálne dezorientovaní a ešte k tomu majú zlé úmysly, nemôžeme čakať, že všetci občania ich budú korigovať. Skôr naopak, aj občania budú dezorientovaní. Veľkú úlohu zohráva slabé vzdelanie a aj to, že Slovensko sa nikdy poriadne nevysporiadalo so svojou temnou ľudáckou minulosťou a komunistickým dedičstvom,“ zdôraznil Macko.
Vláda bez mandátu ničí vzťahy Slovenska s najbližšími partnermi, bývalí ministri zahraničia sú znepokojení
Najväčším problémom je v tejto súvislosti podľa zahraničnopolitického experta a bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša strata dlhodobého politického konsenzu, na ktorom bola slovenská zahraničná politika postavená od začiatku 90. rokov.
Seriózna debata o slovensko-maďarských vzťahoch sa nedá viesť pri selektívnej historickej pamäti, používaní revizionistického jazyka a uplatňovaní dvojakého metra na podobné vyjadrenia
„Tento konsenzus – orientovaný na členstvo v Európskej únii a NATO – sa dnes rozpadá v dôsledku vnútropolitických konfliktov, polarizácie a účelovej rétoriky politických lídrov. S tým úzko súvisí aj rozkolísaná verejná mienka, ktorú ovplyvňujú dezinformácie a koordinované vplyvy zo zahraničia. Problémom je aj koketovanie s Ruskom a súčasne vymedzovanie sa voči našim spojencom, čo oslabuje dôveryhodnosť Slovenska v kľúčových partnerstvách,“ vyhlásil Demeš.
Komunikácia a dôveryhodné zdroje
Zahraničná politika podľa Demeša už dávno nie je témou výhradne pre diplomaciu a úzku skupinu expertov. „Priamo ovplyvňuje každodenný život ľudí – ceny energií, bezpečnosť, pracovné príležitosti, ekonomickú stabilitu či technologický rozvoj. Preto je nevyhnutné, aby sa na jej komunikácii podieľali politickí lídri a verejní činitelia, médiá, vzdelávacie inštitúcie, a tiež občianska spoločnosť, ktorá dokáže pomenúvať riziká, prepájať odborníkov a pracovať s komunitami,“ uviedol Demeš.
Doplnil, že ak chceme, aby verejnosť zahraničnej politike rozumela, musí byť komunikovaná jasne, vecne, v súvislostiach a prostredníctvom dôveryhodných zdrojov.
