BRATISLAVA 9. júla (WebNoviny.sk) – Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) v súvislosti s letnou turistickou sezónou radí, na akých kúpaliskách a vodných plochách je bezpečné sa kúpať a varuje pred sinicami, ktoré sa môžu nachádzať vo vode. Najbezpečnejšie je kúpať sa na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách a na vodných plochách, ktorých kvalita je monitorovaná orgánmi verejného zdravotníctva.
Kvalitu vody na kúpanie možno odhaliť voľným okom, ak voda zapácha alebo je na pohľad odpudivá, ľudia by sa v nej nemali kúpať. Zo zdravotného hľadiska nie je bezpečné kúpať sa v prírodných vodných plochách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo, pretože môže prenášať aj niektoré patogénne mikróby, napríklad salmonelu.
Znaky výskytu na bazénoch
Zvážiť treba aj kúpanie vo vodách, v blízkosti ktorých sa vyskytli uhynuté zvieratá alebo sú vyústené odpadové vody z kanalizácie. V prípade verejných bazénov je zase dôležité všímať si poškodenia či slizovité povlaky na stenách a kachličkách – ak sú bazény v takomto stave, hygienici neriadia kúpať sa v nich.
„Kúpanie je určené pre zdravých ľudí, ktorí majú normálnu imunitu a neporušenú pokožku, ktorá ak je poškodená, môže byť vstupnou cestou infekcie,“ uviedol hlavný hygienik SR Ján Mikas s tým, že pri kúpaní nie je možné úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi mikroorganizmov šíriacich sa vodou, no problém nastane vtedy, ak sa neprimerane premnožia.
K premnoženiu siníc môže prísť hlavne v prírodných kúpaliskách. „Ide o mikroorganizmy, ktoré sú prirodzenou zložkou životného prostredia a v určitých množstvách aj súčasťou fytoplanktónu všetkých nádrží a jazier. Sinice dokážu u detí vyvolať dýchacie problémy, kožné výražky či zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí väčšieho množstva môžu vyvolať aj črevné problémy, kŕče a nevoľnosť. Aj keď nie všetky sinice produkujú toxické a alergizujúce látky, riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode a opakovaným kúpaním sa viac dní po sebe,“ varujú hygienici.
Foto: Hygienici upozorňujú na nebezpečnú kozmetiku, telové mlieka môžu spôsobiť alergickú reakciu
Premnožené a nahromadené toxické sinice tvoria vločky alebo z hluky kolónií, ktoré sú rozptýlené vo vodnom stĺpci alebo nahromadené na vodnej hladine. Najčastejšie bývajú zelené alebo modrozelené, môžu sa zachytávať na brehoch. Zvýšený výskyt siníc zaznamenávajú najmä po dlhotrvajúcom slnečnom a teplom počasí. Mikas upozornil, že premnoženie siníc predstavuje väčšie zdravotné riziko ako premnoženie rias.
„Či voda obsahuje sinice, sa dá otestovať jednoduchým spôsobom – do priesvitnej nádoby treba nabrať vodu a nechať ju na svetle postáť 15 až 20 minút. Ak sa na vode vytvorí prstenec farebnej hmoty pripomínajúci posekané ihličie alebo zelenú krupicu a voda pritom zostane číra, ide pravdepodobne o sinice. Ak zostanú mikroorganizmy rozptýlene vo vodnom stĺpci, ide o zdravotne nevýznamné riasy,“ píše sa v tlačovej správe.
Pozor na kúpaliskách
Pokiaľ ide o návštevy kúpalísk, návštevníci by pred vstupom do bazéna tiež mali skontrolovať farbu vody a zápach. Takisto by sa mali pred každým vstupom do bazéna osprchovať a prejsť brodiskom. Dôkladné osprchovanie môže znížiť riziko kontaminácie vody až desaťnásobne. Do bazéna by nemali vstupovať ľudia s prenosnými ochoreniami.
„Veľký podiel na zlej kvalite vody majú aj samotní návštevníci, ktorí často nerešpektujú nariadenia prevádzkovateľa, hygienické pravidlá prípadne navštevujú kúpaliská s prenosnými ochoreniami,“ informuje Mikas.
Ako dodal, voda na kúpaliskách býva zväčša teplejšia, preto sa tam „lepšie“ darí baktériám, vírusom i parazitom. Vodou vo verejných bazénoch sa najčastejšie šíria pôvodcovia črevných nákaz, tiež vírusové ochorenia ako sú zápaly očných spojoviek, vírusový zápal pečene typu A.
Kontrolóri varujú pred oddlžením nemocníc, projekt nemusí podľa nich priniesť očakávané výsledky
Možno sa nakaziť aj parazitárnymi červami (mrľa ľudská, škrkavka detská), v bazénoch s termálnou vodou sa môžu vyskytovať prvoky – améby, z ktorých niektoré druhy sú pre človeka nebezpečné a vyvolávajú až zápaly mozgu a mozgových blán.
Deti a dospelí sú na umelých kúpaliskách vystavení aj pôsobeniu mikroskopických húb, plesní a kvasiniek. Na druhej strane, na nadmerné použitie chlóru, ktorý patrí k najpoužívanejším dezinfekciám, môžu byť citlivé deti, hlavne s predispozíciami na vznik alergií. Hoci vyhláška limituje množstvo chlóru vo vode, v praxi sa hygienici stretávajú s prekračovaním hranice.
ÚVZ takisto upozorňuje na iné zásady pri kúpaní. Deti by sa nemali nechávať bez dozoru, po každom kúpaní by sa mali ľudia osprchovať a prezliecť do suchého, nemali by ísť do neznámej vody, ľudia by mali byť opatrní, aby neprecenili svoje schopnosti a nemali by napríklad skákať do vody, kde to nepoznajú alebo kde je to zakázané.