TRENČIANSKE TEPLICE 22. júna (SITA) – Prvý hraný film rakúskeho režiséra Markusa Schleinzera Michael (2011) upútal pozornosť na tohtoročnej medzinárodnej prehliadke filmov v Cannes. Dnes si ho návštevníci filmového festivalu Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach mohli po prvý raz pozrieť i na Slovensku, kde momentálne súťaží v sekcii hraných filmov.
Kontroverzný príbeh o pedofilovi, ktorý v pivnici väzní 10-ročného chlapca Wolfganga, si režisér pozrel spolu s divákmi. Nehodnotí, nemoralizuje, neponúka obscénne zábery – napriek tomu svojím pokojným štýlom zanecháva hlboké dojmy. „Toto je príbeh o zločincovi. Chcel som priniesť záznam jeho vlastného videnia sveta. Úmyselne som sa bránil akýmkoľvek názorovým alebo morálnym stanoviskám. Je tu len muž a dieťa a ich interakcie. Chcel som vytvoriť niečo, čo musíte sami odhaliť. Kde sa každý musí pozrieť, čo to s ním urobí. Pozorne sledujte svoje pocity. Myslím, že to pomôže nielen spoločnosti a nám všetkým, ale prispeje aj k ďalšiemu vývoju,“ povedal režisér a scenárista v jednom.
Schleinzer pôsobí ako kastingový režisér už 17 rokov a počas tohto obdobia spolupracoval na vyše 60 filmoch. Svoj vlastný hraný film však nakrútil až teraz. „Vždy som chcel byť režisérom, ale bál som sa to vyskúšať,“ priznal pri rozhovore v kaviarni Festivalového parku. Odvahu našiel aj vďaka rakúskemu režisérovi Michaelovi Hanekemu, s ktorým spolupracoval na Zlatou palmou ovenčenom filme Biela stuha (2009). V tom období začali titulky novín zapĺňať správy o týraných, zneužívaných i unesených deťoch. Fritzl, Natascha Kampuschová i stratená Madeleine – všade boli ľudia konfrontovaní provokujúcimi a škandálnymi témami. „Sám som bol prekvapený, ako ma tieto bulvárne plátky zaujali. Šokoval ma aj fakt, že som sa stal jedným z tých, ktorí chcú presne vedieť, čo je v tejto tematike nové. Začal som sa cítiť ako voyer. Preto som sa rozhodol vytvoriť film, ktorý dá ľuďom dostatočnú voľnosť, aby si mohli vytvoriť vlastné názory o tejto tematike. Chcel som použiť iné prostriedky ako médiá – bez škandálov a zveličovania,“ zdôvodnil režisér výber témy.
Markus Schleinzer si potom sadol za stôl a o päť dní mal hotový scenár. O prominentných hercov nemal záujem, a tak do hlavných úloh obsadil neznáme tváre. Rolu pedofila si zahral Michael Fuith a týranú obeť vychádzajúca divadelná hviezdička David Rauchenberger. „Prominentná tvár by vytvorila zbytočný odstup,“ myslí si režisér. Vo filme sa neobjavia ani priame akty sexuálneho zneužívania. „Nemôžete urobiť film o zneužívaní a týrať pri tom ľudí, ktorí v ňom hrajú,“ uviedol Schleinzer, ktorý si s 10-ročným hercom i jeho rodičmi prešiel všetky scény do najmenších detailov a vynechal tie, s ktorými nesúhlasili. „Fantázia je silnejšia ako akýkoľvek naturalizmus – každý si môže predstaviť sám, čo sa za dverami odohrávalo.“ Ani miestnosť, v ktorej sa film nakrúcal, nebola skutočná – steny sa dali akokoľvek posúvať. Akonáhle tlak na scéne presiahol hranice únosnosti, mohla sa kulisa akokoľvek zrušiť, čo upokojilo filmom vyvolané emócie.
Hoci bol režisérsky debut Markusa Schleinzera krátko po dokončení vybraný do hlavnej súťaže prestížneho francúzskeho festivalu v Cannes, režisér priznal, že v Trenčianskych Tepliciach sa cíti lepšie: „Tu je to lepšie, skutočne. Som obyčajný pracovník – 17 rokov som robil kastingy a tie nie sú o pompéznosti ako Cannes. Robil som tam oveľa menej zaujímavých rozhovorov, lebo ľudia si udržujú odstup. Tento druh festivalov sa mi páči viac.“