Holandský najvyšší súd potvrdil čiastočnú zodpovednosť Holandska za smrť približne 350 bosnianskych moslimov, ktorých zavraždili jednotky bosnianskych Srbov počas masakry v Srebrenici v roku 1995.
Holandskí príslušníci mierových síl Organizácie Spojených národov (OSN) nesú podľa predsedajúceho sudcu Keesa Streefkerka čiastočnú zodpovednosť za ich smrť, pretože evakuovali moslimských utečencov z holandskej vojenskej základne, pričom vedeli, že sú ohrozené ich životy. Na druhej strane súd znížil výšku odškodnenia pre príbuzných obetí, na ktoré majú od Holandska nárok.
Vládu zažalovali pozostalí
Holandskú vládu žalovala skupina pozostalých po obetiach masakry známa ako Matky Srebrenice. Najvyšší súd rozhodol, že štát má 10-percentnú zodpovednosť, keďže taká bola pravdepodobnosť, že vojaci mohli vraždeniu zabrániť.
Tisícky ľudí v Bosne a Hecegovine si pokojným pochodom lesmi pripomínajú masakru v Srebrenici
Ak by totiž holandskí vojaci umožnili bosnianskym moslimom zostať na ich základni, bola podľa súdu iba 10-percentná šanca, že nepadnú do rúk bosnianskym Srbom. Odvolací súd predtým stanovil zodpovednosť na 30 percent.
Prípad sa dostal až na najvyšší súd, pretože štát si chcel vyjasniť svoju zodpovednosť, zatiaľ čo Matky Srebrenice požadovali, aby bol zodpovedný za všetkých osemtisíc obetí masakry. Pre štát je zriedkavé, aby niesol zodpovednosť za zlyhania mierových jednotiek OSN.
Genocída v Srebrenici
V srebrenickej enkláve, ktorú Organizácia Spojených národov označila za bezpečnú zónu, žilo počas vojny v bývalej Juhoslávii asi 45-tisíc moslimov, z ktorých polovicu tvorili utečenci z okolitých obcí. Obyvateľstvo enklávy chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci OSN.
Bosnianski moslimovia si pripomenuli 24. výročie masakry v Srebrenici a pochovali ďalšie obete
Oblasť obliehali bosnianskosrbské jednotky na čele s generálom Ratkom Mladičom. Vojaci vtrhli do Srebrenice 11. júla 1995 a napriek prítomnosti holandských vojakov postupne pozabíjali asi 8000 mužov a chlapcov. OSN označila túto masakru za genocídu.
