BRATISLAVA 4. februára (WEBNOVINY) – Vo štvrtok ráno sa v bratislavskom Dome športu zišla najväčšia skupina slovenských olympionikov, ktorí sa potom autobusom presunuli do Viedne a odtiaľ krátko pred poludním odleteli cez Londýn do dejiska XXI. zimných olympijských hier – kanadského Vancouveru. „Čaká nás poriadne dlhá cesta, prílet do Vancouveru máme o 18.45 h ich času, to znamená už v piatok nadránom stredoeurópskeho,“ povzdychol si pri nastupovaní do autobusu hlavný tlačový atašé slovenskej výpravy vo Vancouveri Ľubomír Souček. „Musím povedať, že už netrpezlivo očakávam odchod, pretože všetky tie prípravy by už mali byť hotové. Tím ľudí, ktorí odcestovali do Vancouveru už v predstihu, pracuje, aby táto skupina už mala všetko na deväťdesiat percent pripravené. Len pomaličky prichádza čiastočne také uvoľnenie, že už konečne ideme do toho. Napätie však trvá, to definitívne opadne až 28. februára, keď sa stiahne olympijská vlajka a my už budeme iba hodnotiť. Potom prídeme domov buď s hlavou vztýčenou alebo nás budú biť,“ so smiechom odľahčila predodchodové napätie zástupkyňa vedúceho slovenskej výpravy a predsedníčka Slovenského lyžiarskeho zväzu Janka Gantnetrová.
Vo výprave, ktorá z Bratislavy odchádzala, bolo dvadsaťjeden hokejistiek a piati sánkari. „Už je to doslova za rohom. Ešte pred pár dňami sme si hovorili, že sa dá na všeličom popracovať, že ešte je to ďaleko. Teraz je to už tu. Úplne nás to ovládne azda až po prílete do Kanady, priamo v tom dejisku, možno až keď vykorčuľujeme na ľad. Až na olympiáde prepuknú tie pocity naplno, u niektorých z nás azda až po nej. Teraz je okolo nás obrovský ruch, ale potom sa vrátime, zrazu bude ticho a my budeme rozmýšľať o tom, čo sme to vlastne zažili, kde sme to vlastne boli,“ pasovala sa do roly „hovorkyne“ ženskej hokejovej reprezentácie Zuzana Moravčíková. Aj ona si uvedomovala, že spolu so spoluhráčkami zažíva vrchol svojej športovej kariéry. „Tie olympijské zápasy, nech by sme ich hrali s kýmkoľvek, stále sú to súboje na olympiáde. Nedá sa to s ničím porovnať. Nech to tam už pre nás dopadne akokoľvek, je to niečo výnimočné. Byť tam a môcť tam hrať – určite budeme mať plus pocity navyše,“ dodala útočníčka Slovana Bratislava.
Sánkari do batožinového priestoru nosili nielen kufre so svojimi osobnými vecami, ale na niekoľkokrát sa vracali aj po svoje sánky. „Máme ich každý poskladané, tie moje vážia okolo dvadsaťpäť kíl. Okrem toho tam máme záťažové vesty. Jednoducho, pekný balík,“ smiala sa Jana Šišajová, ktorá len pred štyrmi dňami oslávila svoje 25. narodeniny. „Pocity? To sa azda ani nedá opísať,“ pokračovala rodáčka z Kežmarku, ktorá už má olympijskú skúsenosť spred štyroch rokov z talianskeho Turína. „Veľmi sa na všetko teším, som nesmierne zvedavá. Verím, že to všetko bude iné ako v Turíne, kde veľa vecí škrípalo. Už sme vo Vancouveri na dráhe boli, mali to tam všetko perfektne pripravené, všetko bolo úžasné. Ešte raz opakujem, všetci sa veľmi tešíme,“ uzavrela Jana Šišajová.
SITA