Hodnoty vydobyté 17. novembra 1989 nie sú získané navždy, tvrdí prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa nej je potrebné aktívne ich chrániť pred reinkarnáciami totalitnej moci, extrémizmom i populizmom, ktorí pochybenia aj reálne ťažkosti používa na oslabovanie dôvery v demokraciu. Prezidentka to napísala v statuse na sociálnej sieti.
Ťažké časy
„33 rokov po Nežnej revolúcii už vyrastá generácia, ktorá s komunistickou érou nemá osobnú skúsenosť. Navyše v okamihoch, keď na spoločnosť doliehajú ťažké časy, nastáva ideálna príležitosť pre spomienkový optimizmus,“ uviedla.
Nežnú revolúciu najkritickejšie hodnotia prívrženci Smeru. Ako sú na tom voliči ostatných strán?
Práve preto je podľa nej potrebné vysvetľovať a usilovať sa o to, aby obzvlášť mladí ľudia rozumeli. „Aby vnímali rozdiel medzi demokraciou a totalitou, medzi slobodnou a neslobodnou spoločnosťou. Aby si uvedomovali, aj na základe našich historických skúseností, že ak o slobodu prídeme, možno ju získať späť len za cenu ďalších obetí,“ napísala Čaputová.
Miesto tragédií
Pri pamätníku Brána slobody pod Devínskym hradom si slovenská prezidentka uctila obete komunistického režimu. Hraničné pásmo bolo podľa nej miestom tragédií, ale aj nádeje, pretože práve tam sa v roku 1989 začala rúcať železná opona a dostali sme možnosť byť súčasťou slobodného sveta a rozhodnúť o svojom osude.
Podiel ľudí s priaznivým postojom k Nežnej revolúcii klesol pod 50 percent a dôvodov je viacero
„Akokoľvek k pádu komunistického režimu prispeli aj vonkajšie politické okolnosti, Nežná revolúcia by neprebehla bez odhodlania a odvahy občanov, ktorí dali verejne najavo svoj nesúhlas s dovtedajším vládnutím. Bolo to skutočné prebudenie občianskej spoločnosti,“ dodala hlava štátu.