BRATISLAVA 17. marca (WEBNOVINY) – Parlament v utorok schválil nový zákon o odpadoch, ktorý zavádza viacero zmien do oblasti odpadového hospodárstva. Ministerstvo životného prostredia chce zákonom priblížiť Slovensko k smerniciam a štandardom Európskej únie. Zákon začiatkom decembra v rámci tzv. vnútrokomunitárneho pripomienkového konania odobrila aj Európska komisia.
Minister životného prostredia Peter Žiga nový zákon označil za právnu normu 21. storočia pre slovenské odpadové hospodárstvo. „Návrh má za cieľ motivovať ľudí triediť odpad, aby za neho neplatili nič, lebo o triedený odpad sa postará priemysel zadarmo. Tým pádom by sme znížili náklady na komunálny odpad v obciach skoro o tretinu, asi o 30 miliónov eur,“ konštatoval Žiga.
Čoraz väčšia časť odpadu by sa mala triediť, momentálne až 75 percent komunálneho odpadu na Slovensku končí na skládkach, len 25 sa zhodnotí inak. Minister by chcel zákonom postupom času dosiahnuť opak, aby na skládkach končilo len 20 percent odpadu a 80 percent by sa zhodnotilo inak.
Vládny Smer nepodporil zrušenie Mečiarových amnestií
Zákon ruší Recyklačný fond
O vytriedený odpad sa majú postarať novovytvorené Organizácie zodpovednosti výrobcov. Obce budú po uzavretí dohody s organizáciami povinné platiť len za vývoz zmiešaného komunálneho odpadu, čo by ich malo motivovať k dôslednému triedeniu odpadu. Momentálne totiž až 74 percent komunálneho odpadu na Slovensku končí na skládkach.
Zákon ruší Recyklačný fond. Funkcie fondu prejdú na výrobcov a na štát. Takisto sa sprísni systém výkupu kovov od fyzických osôb. Zberniam pribudne povinnosť uskladniť kovy na sedem dní na tzv. monitorovacom priestore, ktorý je monitorovaný kamerovým systémom. Taktiež budú zberne využívať len váhy s platným certifikátom o ich ciachovaní.
Vyplácanie osôb, ktoré kov do zberne prinesú, bude fungovať len formou prevodu na bankový účet alebo pomocou peňažného poukazu, nie v hotovosti. Ministerstvo si od týchto opatrení sľubuje pokles trestnej činnosti spojenej s výkupom kovov. Ministerstvo pôvodne uvažovalo nad plošným zákazom výkupu kovov od fyzických osôb. Tento krok by však podľa analýz uškodil zberniam aj spracovateľom kovov.
Boj proti čiernym skládkam zostane v kompetencii obcí
Nový zákon má tiež účinnejšie bojovať proti čiernym skládkam. Tých je podľa ministerstva oficiálne na Slovensku okolo 2500, neoficiálne však až 7000. Štyridsať percent sumy, ktorú občan zaplatí za uloženie odpadu na legálnej skládke, pôjde do Environmentálneho fondu. Tieto peniaze budú potom určené na likvidáciu čiernych skládok.
Boj proti čiernym skládkam ostane podľa návrhu zákona v kompetencii obcí, keďže sú podľa ministerstva na túto úlohu najpovolanejšie. Zároveň má zákon v boji proti čiernym skládkam posilniť kompetencie polície. Ak výška škody pri čiernej skládke presiahne 266 eur, začne polícia konať v zmysle Trestného zákona. Pokuta pre tých, ktorí nelegálne uložia odpad na čiernej skládke, sa má tiež zvýšiť z doterajších 160 eur na 1500 eur.
Zákon o odpadoch podľa Mosta-Híd zvýhodňuje lobistické skupiny
Opozičná strana Most-Híd považuje nový zákon o odpadoch za nekvalitný a nekompetentný, keďže k nemu bolo predložených viac pozmeňujúcich bodov ako paragrafov v samotnom zákone. „Tento zákon má snahu riešiť výhody pre lobistické skupiny na úkor občanov. Obávame sa, že zákon bude mať negatívny dopad na občana v podobe vyšších poplatkov za odpad a tým sa bude rozširovať počet nelegálnych skládok na Slovensku,“ uvádza Most-Híd.
Na aroganciu Smeru podľa opozičnej strany poukazuje aj fakt, že body spoločnej správy vyňaté na osobitné hlasovanie Smer neodsúhlasil a nútil poslancov hlasovať v rozpore so svojím presvedčením. „Aby sme boli konštruktívni, za správne by sme považovali, keby vláda namiesto uplatňovania arogancie moci takto nekvalitne pripravený zákon vzala späť, prepracovala a opätovne predložila na schválenie do parlamentu. Zákon musí byť pripravený tak, aby obhajoval občana a nie lobistické skupiny,“ uzatvára Most-Híd.
SaS hovorí o vytvorení monopolu pri zbere a spracovaní druhotných surovín
Nový zákon o odpadoch podľa SaS napriek niekoľkým pozitívam obsahuje viacero negatív, najmä vytvorenie monopolu pri zbere a spracovaní druhotných surovín či vyššie poplatky pre občanov. „Poslanci za vládnu stranu Smer-SD znásilnili parlamentarizmus. To, akým spôsobom ministerstvo životného prostredia tento zákon spracovalo a predložilo do parlamentu, to množstvo pozmeňovacích návrhov poukazuje na neuveriteľný amaterizmus,“ uvádzajú liberáli.
SaS predpokladá, že prax čoskoro potvrdí množstvo problémov, ktoré tento zákon prinesie a na ktoré upozorňovali. „Zákon mal byť stiahnutý z rokovania a vrátený na prepracovanie. Tvrdíme, že zákon o odpadoch bol šitý horúcou ihlou a sme presvedčení, že naše obavy sa naplnia. Sme presvedčení, že zákon o odpadoch čaká veľmi rýchla novelizácia,“ konštatujú liberáli.
K zákonu bolo predložených viac ako 300 pozmeňujúcich návrhov, len spoločná správa ich mala 271. Nezaradený poslanec Alojz Hlina počas hlasovania kričal na predsedu parlamentu Petra Pellegriniho hanba, hanba, keďže vládny Smer-SD nehlasoval o spoločnej správe tak, ako požadoval Hlina a poradil si s Hlinovou obštrukciou, ktorou chcel sťažiť hlasovanie.
Pellegrini dal situáciu posúdiť ústavnoprávnemu výboru parlamentu
Pre Hlinovu obštrukciu ústavnoprávny výbor rozhodoval o tom, aký sa má použiť spôsob hlasovania pri pozmeňujúcich návrhoch. K zákonu je predložených viac ako 300 pozmeňujúcich návrhov. Len spoločná správa obsahuje 271 pozmeňujúcich návrhov, ďalšie desiatky predložili poslanci v pléne počas rozpravy. Hlina v rozprave navrhol, aby sa o viacerých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasovalo osobitne, čím by sa hlasovanie predĺžilo, podobne urobil aj poslanec za Most-Híd Zsolt Simon. Predseda parlamentu Peter Pellegrini dal situáciu posúdiť ústavnoprávnemu výboru parlamentu.
Poslanci za vládny Smer-SD na ústavnoprávnom výbore Pellegrinimu odporučili postup, podľa ktorého bude môcť parlament zamietnuť návrhy poslancov Hlinu a Simona, na základe ktorých títo poslanci navrhujú hlasovať o niektorých bodoch zo spoločnej správy vo dvojiciach alebo v trojiciach spoločne. Pôvodne boli všetky tieto body spoločnej správy odporučené gestorským výborom na jediné spoločné hlasovanie.
Predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej vysvetlil, že návrh hlasovať vo dvojiciach alebo v trojiciach podľa jeho názoru neznamená vyňatie na osobitné hlasovanie, ale navrhnutie iného spôsobu spoločného hlasovania. Dodal, že ak by viacerí poslanci navrhli rôzne kombinácie spoločného hlasovania o rovnakých pozmeňujúcich návrhoch, mohlo by to bez schváleného pravidla zablokovať rokovanie parlamentu. Preto o inom spôsobe spoločného hlasovania o bodoch zo spoločnej správy je možné hlasovať, ak si to odsúhlasí plénum parlamentu.
Hlinov typ obštrukcie je unikátny
Každý poslanec môže podľa uznesenia podať návrh na oddelené hlasovanie, teda vyňať bod zo spoločnej správy na oddelené hlasovanie, a o tomto návrhu na spôsob hlasovania nie je potrebné hlasovať, pokiaľ nebol s týmto postupom vyjadrený nesúhlas alebo nejde o inak sporný postup. Vtedy rozhodne parlament hlasovaním, či osobitné hlasovanie umožní alebo nie.
Madej pripomenul, že rokovací poriadok neupravuje presne spôsob, ako hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, zároveň doteraz nikto okrem Hlinu nenavrhol podobný typ obštrukcie. Osobitné hlasovanie sa vo všeobecnosti využívalo napríklad v prípadoch, ak s bodom zo spoločnej správy kolidoval predložený poslanecký pozmeňujúci návrh. „Nie je nikoho záujmom meniť konsenzuálnu prax,“ konštatoval Madej.
Poslanec za OĽaNO Miroslav Kadúc si myslí, že Smer sa opäť snaží prispôsobiť si rokovací poriadok parlamentu svojim potrebám. „Štátny orgán môže konať iba na základe ústavy a v rozsahu zákona,“ poznamenal.
Najavo vyšla absurdita
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) s návrhom Smeru nesúhlasila. „Podľa mňa to nie je dobré a ani praktické. Nehovoriac o tom, že je to zneužiteľné. Vytvára to priestor, aby sme sa začali politicky hrať, kedy schválime a neschválime osobitné hlasovanie,“ povedala Žitňanská.
Hlina podľa nej ukázal na absurditu, keď samotný návrh zákona o odpadoch má 138 paragrafov a je cez spoločnú správu opravovaný 271 pozmeňujúcimi návrhmi. „Obávam sa, že riziká výkladu sú väčšie ako náklady spojené s tým, že by ste museli v tomto prípade stokrát zdvihnúť ruku,“ vysvetlila. Hlina podľa Žitňanskej poukázal na problém, pre ktorý sa nemusia meniť pravidlá hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch. „Keby sa to stávalo častejšie, riešme to. Ale keby ste otočili vládu s tým, aby nenosila do parlamentu nedorobky a opravila si zákony u seba na vláde a prišla s nimi o mesiac neskôr, tak žiadny problém nie je,“ uzavrela poslankyňa za Most-Híd.
Poslanec za Smer-SD Anton Martvoň považuje návrh Hlinu na množstvo osobitných hlasovaní za šikanózny voči ostatným poslancom. Upozornil, že ak by opozícia chcela blokovať parlament, mohli by dávať poslanci hlasovať osobitne napríklad o bodoch programu schôdze, ktorých býva okolo sto. Keďže v úvode schôdze sa schvaľuje jej program, parlament by v tom prípade hlasoval stokrát iba o samotnom programe zasadnutia.
Viac ako 60 percent pozmeňujúcich návrhov bolo legislatívno-technického charakteru
Šéf envirorezortu nemá problém s tým, že k zákonu bolo predložených cez 300 pozmeňujúcich návrhov, len spoločná správa ich obsahovala 271. „Viac ako 60 percent pozmeňujúcich návrhov bolo legislatívno-technického charakteru, upravovali sa čiarky, bodky a význam slov. Nepovažujem to za zásadný zásah do zákona. Na druhej strane, všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli poslanci, vnímam ako ich možnosť vylepšiť zákon. Nikdy sme nehovorili, že sme najmúdrejší a najlepší na ministerstve životného prostredia,“ vysvetlil Žiga. Envirorezort je podľa neho otvorený diskusii a akékoľvek zmysluplné pozmeňujúce návrhy akceptovali.
Žiga sa rovnako neobáva rečí o možnom vytvorení monopolov pri spracovaní odpadov. Na príprave podľa jeho slov spolupracovali aj s Protimonopolným úradom a podmienky sa snažili nastaviť tak, aby bol zákon vyvážený, transparentný a každému hráčovi v odpadovom hospodárstve na Slovensku dával rovnaké vstupné podmienky.
