BRATISLAVA/BRUSEL 24. marca (WEBNOVINY) – Vo štvrtok a v piatok sa v Bruseli uskutoční pravidelné zasadnutie Európskej rady, ktorú zvolal jej stály predseda Herman Van Rompuy. Zúčastnia sa na ňom vrcholní predstavitelia všetkých členských štátov Európskej únie vrátane slovenského premiéra Roberta Fica.
Summit, ktorý sa uskutoční 25.-26. marca v Bruseli, mal byť pôvodne zameraný primárne na boj proti klimatickým zmenám a prijatie stanovísk k záverom nedávnej konferencie o globálnom otepľovaní v dánskej Kodani. Rozpočtová a prehlbujúca sa ekonomická kríza v Grécku však spôsobili, že lídri únie budú rokovať predovšetkým o forme možnej pomoci Aténam. Grécko je okrem EÚ aj členom Európskej menovej únie (EMÚ) a viacerí čelní európski predstavitelia tak chceli ešte pred samotným summitom rady usporiadať aj „minisummit“ eurozóny. Zástupcovia 16 krajín EÚ, ktoré používajú euro, sa pritom spravidla stretávajú len na úrovni ministrov financií – jedinou výnimkou bol rok 2008, kedy sa pre prehlbujúcu sa globálnu ekonomickú krízu stretli na úrovni hláv štátov a predsedov vlád.
Celkový verejný dlh Grécka sa medzitým vyšplhal už na viac ako 300 mld. eur (125 percent HDP). Vláda v Aténach v posledných dňoch opakovane vyhlasuje, že od únie žiadnu finančnú pomoc neočakáva a obráti sa na Medzinárodný menový fond (MMF). Odporcom poskytnutia pomoci zo strany EÚ je aj Nemecko, Taliansko však presadzuje kombinovaný prístup, teda finančné záruky od únie a zároveň aj od MMF. Slovensko podľa premiéra Fica preferuje „princíp solidarity“. Ďalšou možnosťou pre Grécko zostáva aj prijatie bilaterálnej pomoci od jednotlivých členských štátov. Ekonomika tejto juhoeurópskej krajiny sa však pomaly stáva problémom aj pre celú eurozónu. Spoločná mena zaznamenala v poslednom čase pomerne výrazné oslabenie, čo analytici pripisujú práve rozpočtovej kríze v Grécku.
Okrem tejto témy budú lídri na summite v Bruseli diskutovať aj o prijatí záverov k stratégii Európa 2020, ktorej cieľom je zvýšiť zamestnanosť a investície v jednotlivých štátoch európskej dvadsaťsedmičky. Európska rada sa bude zaoberať aj stratégiami v oblasti finančného dohľadu a regulácie a pripraví sa na účasť na summite skupiny dvadsiatich najvyspelejších krajín planéty G20. Lídri by mali rokovať aj o boji proti klimatickým zmenám.
Pred summitom rady sa uskutoční aj stretnutie predsedov vlád v rámci Visegrádskej štvorky (V4) za účasti predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a vrcholných predstaviteľov Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska.
Európska rada je zložená z prezidentov alebo predsedov vlád jednotlivých členských štátov Európskej únie a prezidenta Európskej komisie. Vznikla v roku 1974 a formálne sa jej schôdzky konajú najmenej každých šesť mesiacov, v praxi však zvyčajne minimálne štyrikrát za rok. Jej predsedom je vždy hlava štátu alebo šéf vlády členskej krajiny, ktorá aktuálne drží polročné rotujúce predsedníctvo. Jednotlivé summity Európskej rady sú zvyčajne tematicky rozdelené, pričom od roku 2000 v súlade s Lisabonskou stratégiou lídri na marcovej schôdzke prerokovávajú ekonomické, environmentálne a sociálne otázky. Závery a deklarácie prijaté Európskou radou nie sú pre jednotlivé členské štáty EÚ záväzné.
SITA