Miesto, na ktorom sa človek narodí a žije počas dospievania má nepochybne veľký vplyv na rozhodnutie, kde chce stráviť svoju dospelosť.
Mnohí, ktorí vyrastali pri zvukoch pokojného potoka a zobúdzali sa s kotkodákaním kohúta sa napriek faktu, že vo veľkomeste je viac pracovných príležitostí, túžia vrátiť späť na vidiek. Po škole si nájdu dobre platenú prácu v zahraničí či v hlavnom meste, no s vidinou postaviť si vlastný dom v rodnom regióne.
Tých druhých však ruch veľkomesta a nespočetnosť možností tak opantal, že sa do neho zamilovali a pri predstave návratu na dedinu sa im zježia všetky chlpy na tele. Každý chce žiť po svojom, no všetci chceme žiť kvalitne, mať dobrú prácu a čo najnižšie náklady na bývanie.
Čo však hovoria čísla? Sú Slováci spokojní s miestom, kde žijú? Poskytuje lepšiu životnú úroveň naše hlavné mesto alebo ho predbehla centropola východu?
Kvalita života a spokojnosť obyvateľov
Podľa prieskumu Európskej komisie z roku 2020 sú obyvatelia najväčších miest Bratislavy a Košíc so životom vo svojich mestách veľmi spokojní. V Bratislave vyjadrilo spokojnosť 91 % respondentov, zatiaľ čo v Košiciach to bolo až 94 %. Tieto výsledky naznačujú vysokú mieru spokojnosti v oboch mestách.
V mestách žije až 40 percent populácie Únie, pričom až 90 percent Európanov je spokojných so životom v meste, v ktorom žijú. Pre porovnanie, najspokojnejší so svojím mestom boli ľudia žijúci v Kodani (98 percent), najmenej spokojní naopak Belehradčania (63 percent).
Dostupnosť bývania
Podľa štatistickej stránky Numbeo je v roku 2025 priemerná cena metra štvorcového bytu v centre mesta v Bratislave 5,087 eur, pričom v Košiciach sa cena za meter štvorcový podobnej nehnuteľnosti pohybuje na úrovni 3,375 eur.
Priemerná cena za meter štvorcový, pokiaľ si odopriete luxus centra mesta a postačí vám nehnuteľnosť vo vzdialenejších častiach, vychádza v Bratislave na 3,641 eur a v Košiciach na 2,475 eur. Súboj o dostupnosť vlastného bývania tak jednoznačne vyhráva hlavné mesto východu.
Výška nájmu
Kúpu bytu v našich dvoch veľkomestách si človek musí poriadne premyslieť, keďže dostupnosť bývania na Slovensku je druhá najnižšia v Európe. V roku 2023 bolo Slovensko na poslednej priečke štatistiky spomedzi európskych krajín. Podľa tohtoročných čísel sme na predposlednom mieste pred Českom.
Pre Slováka to znamená, že na kúpu vlasného bytu potrebuje 12,7 hrubých ročných miezd. V porovnaní s Nórmi a Dánmi, ktorí na kúpu vlastnej nehnuteľnosti potrebujú len päť hrubých ročných miezd, je toto číslo neúmerne vysoké.
Aj z toho dôvodu mnoho najmä mladých ľudí nerieši kúpu vlastnej nehnuteľnosti, ale býva v nájomnom byte. A koľko ich to mesačne vyjde? Rozdiel medzi Bratislavou a Košicami v tomto prípade nie je až taký veľký ako pri kúpe – v hlavnom meste vyjde jednoizbový byt v centre mesta v priemere 753 eur mesačne, zatiaľ čo v Košiciach okolo 700 eur. Pri trojizbovom byte v centre Bratislavy treba počítať so sumou 1 276 eur, v Košiciach takýto byt vyjde cca 1 137 eur mesačne.
Aké sú platy?
Zatiaľ čo ceny bytov medzi Bratislavou a Košicami sa podstatne líšia, v platoch podľa informácií stránky Numbeo až taký rozdiel nie je. Bratislavčan dostane na účet mesačne čistú mzdu 1 390 eur a Košičan v priemere zarobí len o 90 eur menej, a teda 1 300 eur.
Pracovné príležitosti a nezamestnanosť
Bratislava
Štatistiky z roku 2022 hovoria, že miera zamestnanosti 20 až 64 ročných (84,5 %) boli najvyššie a miera nezamestnanosti (2,3 %) najnižšia v porovnaní s ostatnými krajmi Slovenska.
Košice
Pracovné príležitosti v Košickom kraji sú sústredené prevažne do krajského mesta a jeho okolia, odľahlejšie okresy vykazujú ich nedostatok. Miera zamestnanosti 20 až 64 ročných v tom istom roku dosiahla 71,7 % a miera nezamestnanosti 9,3 %.
Kultúrne vyžitie a infraštruktúra
Bratislava
Bratislava ako hlavné mesto ponúka bohatý kultúrny život – nájdete tu množstvo divadiel, múzeí, galérií aj podujatí. V roku 2022 tu pôsobilo 69 divadiel, vrátane menších nezávislých scén, 48 múzeí, 3 galérie a 145 knižníc.
Slovenské národné divadlo patrí medzi najprestížnejšie kultúrne inštitúcie a ponúka činohru, operu aj balet. Hudobná scéna je pestrá – okrem Slovenskej filharmónie a Bratislavských hudobných slávností si na svoje prídu aj fanúšikovia festivalov, koncertov či klubovej hudby. Najväčšie zbierky umenia a historických exponátov vystavuje Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria. Kultúrne vyžitie je porovnateľné s inými európskymi mestami.
Košice
Košice, ako druhé najväčšie mesto, sú známe svojou kultúrnou scénou a v roku 2013 získali titul Európske hlavné mesto kultúry. Kultúrne predstavenia a výstavy ponúkalo v roku 2022 návštevníkom 14 divadiel, vrátane malých a nezávislých, 9 kín, 28 múzeí a 3 galérie, informuje štatistický úrad. Hoci Košice počtom divadiel či kín Bratislave nemôžu konkurovať, mesto to vynahrádza svojou jedinečnou atmosférou a centrom mesta plným pouličných umelcov a nekonečného námestia plnom kaviarní a reštaurácií. Najmä v teplých mesiacoch Košice žijú naplno.
Kvalita životného prostredia
Bratislava
Na základe údajov z monitoringu kvality ovzdušia v Bratislave sú ročné priemerné koncentrácie prachových častíc PM2.5 18 μg/m³ a PM10 30 μg/m³. Obe hodnoty sú pod odporúčanými limitmi Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Na niektorých frekventovaných uliciach v centre mesta, ako sú Mickiewiczova, Staromestská, Štefánikova či Šancová, boli zaznamenané vyššie koncentrácie znečisťujúcich látok, čo predstavuje riziko pre zdravie obyvateľov. Hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia v Bratislave je doprava, najmä osobné a nákladné vozidlá. Dlhodobé vystavenie zvýšeným koncentráciám prachových častíc môže negatívne ovplyvniť zdravie, spôsobovať dýchacie problémy a alergie, pričom najviac ohrozené sú deti, starší ľudia a alergici.
Košice
Na základe dostupných údajov z roku 2022 bola v Košiciach zaznamenaná priemerná ročná koncentrácia PM10 na úrovni 26 μg/m³ na stanici Štefánikova a 22 μg/m³ na stanici Amurská. Tieto hodnoty sú pod limitnou hodnotou 40 μg/m³ stanovenou pre priemernú ročnú koncentráciu PM10. V roku 2023 došlo k miernemu zlepšeniu kvality ovzdušia.
Hlavnými zdrojmi znečistenia ovzdušia v Košiciach sú doprava, vykurovanie domácností drevom a emisie z priemyselných podnikov, ako sú košické oceliarne. Na kvalitu ovzdušia tu majú vplyv aj meteorologické podmienky a rozptylové situácie.
Zhrnutie
Každé mesto má svoje pre a proti a rozhodnutie, kde žiť, je často otázkou osobných priorít. Bratislava ponúka vyššie platy, širšie pracovné možnosti a bohatší kultúrny život, no za cenu drahšieho bývania a často aj hodinového presunu do práce. Košice naopak poskytujú dostupnejšie bývanie, menší tlak veľkomesta a čistejšie ovzdušie, no s vyššou mierou nezamestnanosti a menším množstvom pracovných príležitostí.
Čísla ukazujú, že spokojnosť obyvateľov je vysoká v oboch mestách a životná úroveň v obidvoch z nich dokáže naplniť očakávania ich obyvateľov. Napokon, či už človek preferuje dynamiku Bratislavy alebo aspoň o trošku pokojnejšiu atmosféru Košíc, dôležité je, aby našiel miesto, kde sa cíti spokojne, bezpečne a mohol si dovoliť dôstojný život.