Hladina Štrbského plesa vo Vysokých Tatrách výraznejšie stúpla ešte vlani počas jesene. Voda z jazera ohrozuje pivnice hotelov v jeho okolí a zaplavuje chodníky v juhovýchodnej a západnej časti. Návštevníci sa už okolo plesa nemôžu prechádzať tak, ako boli zvyknutí. Riešenia hľadajú viaceré subjekty, zatiaľ však nepadlo žiadne definitívne.
Pavol Kráľ, ktorý pôsobí ako ekológ na ochrannom obvode Štrbské Pleso Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP), poukázal na to, že nejde o prvú takúto situáciu.
„V minulosti tam bol prirodzený odtok. Keď stúpla hladina, voda pretekala, ako je to u každého jazera, cez odtokový potôčik do terénu. Ten bol dokonca nakreslený ešte na niektorých rakúskych mapách. Potom prišla koncom 19. storočia výstavba budov, postavili tam cesty, trate zubačky a električky. V podstate znemožnili vode, aby pretekala, pretože zvýšili hrádzu,“ vysvetlil.
Problémy pretrvávajú roky
V snahe zabrániť zaplavovaniu budov tak vybudovali umelý odtokový kanál, ktorý bol neskôr napojený na verejnú kanalizáciu. Ako povedal ekológ, fungoval však len určité obdobie a potom sa oň prestali starať, voda, sediment a rastliny to upchali.
V roku 1991 nastal rovnaký problém, akému čelí pleso v súčasnosti. Vodná hladina stúpla a zaplavovala pivničné priestory v bývalom liečebnom dome Solisko. Kanál sa vtedy podarilo spriechodniť za pomoci potápača. „Vodná hladina potom klesla a niekoľko rokov bol pokoj,“ skonštatoval Kráľ.
Na Štrbskom Plese symbolicky otvorili letnú sezónu, Tatranci vnímajú jej úvod rozpačito
Okolo roku 2007 sa však podľa jeho slov začalo pri plese s opravou ďalšieho liečebného domu, ktorý bol prebudovaný na hotel. Povrchový odtok vtedy upchali, pričom jeho náhradným riešením bolo odčerpávanie vody a jej využitie pri zasnežovaní zjazdoviek na svahoch Soliska.
„Vďaka nemu klesla každú zimu hladina plesa takmer o pol metra a to bola dostatočná rezerva na prípadné letné vodné prívaly,“ poukázal ekológ. V roku 2019 však prišla pandémia, nezasnežovalo sa už tak, ako v minulosti, vody sa odčerpalo menej.
Prispelo aj daždivé počasie
Aj daždivé počasie potom podľa Kráľa prispelo k tomu, že na konci minulého leta bola hladina asi 30 cm nad zapchatým umelým odtokom. V súčasnosti vidí riešenie v spriechodnení starého storočného odtoku, prípadne v jeho nastavení o desať centimetrov vyššie. Ide podľa neho o jednoduchú situáciu, komplikovanú na riešenie len preto, že si vyžaduje určité financie.
K problematike stúpajúcej hladiny plesa sa už v posledných mesiacoch uskutočnili viaceré stretnutia. Spoločné zásadné riešenie neprinieslo ani zatiaľ posledné v júni, ktoré zorganizovala obec Štrba. Práve pod ňu patrí osada Štrbské Pleso nachádzajúca sa pri južnom brehu jazera.
Štrba nechce problém riešiť z obecných peňazí
Starosta Štrby Michal Sýkora hovorí, že vyriešiť problém chcú, no nie za obecné peniaze. Podľa jeho slov v tomto prípade nejde o kompetencie obce. „Zvažovali sme, kam by sme tu prebytočnú vodu prečerpali, no nedá sa čerpať a púšťať do kanalizácie, pretože to spôsobuje problémy čistiarni odpadových vôd,“ poznamenal.
Stretnúť sa chce ešte s podnikateľmi, ktorí vlastnia budovy a pozemky okolo jazera. „Bude asi potrebná úprava chodníka. My sa ale staráme o trištvrte chodníka, a to od vily Marína až po druhú stranu, teda východnú stranu hotela Kempinsky,“ dodal.
Na Slovensku sa lyžuje už len v Lomnickom sedle, zjazdovky však nebudú upravovať
Samotný pozemok, na ktorom leží Štrbské pleso, a tým pádom aj vodu v ňom spravujú Štátne lesy Tatranského národného parku. Ako ale vysvetlili, nie sú správcom v zmysle spravovania drobných vodných tokov so všetkými povinnosťami a kompetenciami.
„Ak hovoríme o riešeniach, v prvom rade treba povedať, že ide o prírodný stav a zároveň lokalitu v piatom stupni ochrany prírody. Nemôžeme len tak vziať hadicu, odčerpávať vodu a niekam ju liať,“ uviedol Peter Spitzkopf, vedúci odboru prác celospoločenského významu ŠL TANAPu.
Tri riešenia
Štátne lesy zároveň tvrdia, že opakovane predstavili na viacerých stretnutiach tri možné riešenia problému. Prvým je spomínané opätovné spriechodnenie vyše storočného umelého odtoku, aby mohla odtiecť príliš zdvihnutá vodná hladina. Nie je však možné.
„Podľa informácií z pracovného stretnutia z 31. mája tohto roka na Okresnom úrade v Poprade vo veci zvýšenej hladiny Štrbského plesa nesúhlasila Podtatranská vodárenská spoločnosť, a. s., Poprad, ako vlastník splaškovej kanalizácie a vlastník Čistiarne odpadových vôd v Poprade-Matejovciach, aby sa voda z plesa vypúšťala do splaškovej kanalizácie, ako tomu bolo predtým. Čistiareň by podľa záznamu taký nápor už nezvládla,“ priblížili štátne lesy dôvody.
Legenda vo Vysokých Tatrách si pripomenula 50. výročie. Vydražte si jedinečnú bankovku
Ďalšou možnosťou je podľa lesníkov to, že by sa voda v mieste, kde sa odoberá na zasnežovanie, reverzným spôsobom odčerpávala do Mlynického potoka. „Otázka však je, či s tým bude súhlasiť Štátna ochrana prírody. Je to najefektívnejšie momentálne riešenie, ale uznávam, nemusí byť najsprávnejšie z pohľadu ochrany prírody a dopadu na Mlynický potok a jeho povodie,“ dodal Spitzkopf.
Posledným navrhovaným riešením je vytvorenie prirodzeného odtokového kanála. „Z dlhodobého hľadiska je potrebné zamerať sa na spôsob, ako opäť navrhnúť odtokový kanál, ktorý by pri zvýšenej hladine plesa odtekal prirodzeným spôsobom,“ skonštatoval vedúci odboru prác celospoločenského významu štátnych lesov.
Poukázal však na to, že na tieto kroky je potrebný súhlas a príslušná výnimka zo Zákona o ochrane prírody a krajiny. Rozhodnutie o udelení či neudelení súhlasu a výnimky vydáva v tomto prípade Okresný úrad Prešov na základe stanoviska Štátnej ochrany prírody SR a Správy TANAPu.