Svetoznáma hviezda strieborného plátna so sicílskymi koreňmi, Claudia Cardinale, vo svojom živote stvárnila 141 postáv a získala vyše 30 ocenení z filmových festivalov na celom svete. V záverečný deň festivalu Art Film Fest k nim pribudla aj Hercova misia, ktorú si v piatok prevzala vo Festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach. Herečka, ktorej monogram CC dodnes patrí k symbolom svetového filmu 20. storočia, tvrdí, že herectvo bolo jej pasom na objavovanie sveta a dodnes bez prítomnosti bodyguardov rada cestuje a stretáva ľudí, ktorým vďačí za svoj úspech.
Je pravda, že ste sa herečkou stali len náhodou?
Áno, je to skutočne tak. Nechcela som byť herečkou. Náhoda chcela, že som sa stala najkrajšou Taliankou v Tunise. Ako hlavnú cenu v súťaži krásy som získala aj zájazd na filmový festival a tam sa na mňa vrhli všetci režiséri, producenti a ľudia od filmu a hovorili mi: ´Nakrúcajte filmy, nakrúcajte filmy.´ Ja som im odpovedala, že mne sa nechce. Čím viac nástojili, tým viac som ich odmietala a tým väčší záujem o mňa mali. Neskôr sa rozhodli, že budú posielať telegramy aj môjmu otcovi. Naozaj to bola náhoda.
Na začiatku vašej kariéry vás často dabovali. Mrzelo vás to?
Keď som začínala, dabovali ma preto, že som nehovorila až tak dobre po taliansky. Viete si predstaviť, že ma nadabovali vysokým jemným hláskom, keď ja mám v skutočnosti takýto zachrípnutý hlas? Hovorili mi, že mám hlas ako muž. A potom som konečne našla svoj vlastný hlas aj vo filme.
Zmenila niektorá z úloh, ktoré ste hrali, váš pohľad na svet?
Nie, nezmenila. Aby ste mohli robiť toto remeslo, musíte byť silný. Transformácia do niekoho iného prebieha len pred kamerou. Kostým, scéna a všetko okolo pritom veľmi pomáhajú, je to veľmi dôležité. Ale keď film skončí, človek musí byť opäť sám sebou.
Bola niektorá z úloh pre vás výzvou?
To je ťažké povedať. Napríklad úloha Mary v Bubovom dievčati (režiséra Luigiho Comenciniho, pozn. red.), ktorá sa po vojne zamiluje do bývalého partizána. Bolo to nádherné. Alebo Dievča s batožinou či štyri filmy s Maurom Bologninim – to všetko boli výzvy. Páčila sa mi aj spolupráca so Jean-Paul Belmondom na filme Cartouche. S Belmondom sme robili príšerné veci, veľmi dobre sme sa zabávali. Narodil sa v rovnakom znamení ako ja a keď sme spolu nakrúcali scény, veľmi sme sa bláznili.
Takže rada prijímate nové výzvy?
Áno, milujem výzvy.
Spolupracovali ste s mnohými legendami filmového sveta vrátane Bridgitte Bardot, Sophie Loren, Belmonda či Marlona Brandona. Je pravda, že ste Brandona vyhodili z izby, keď sa vás snažil zviesť?
Áno, bolo to absurdné. Pre mňa to bol najkrajší muž na svete a keď som zavrela dvere, hovorila som si: „Som ja ale hlúpa.“
Ste veľmi úspešná žena, ktorá má za sebou bohatú filmografiu a početné ocenenia z celého sveta. Stretli ste sa niekedy v živote aj s neúspechom?
Mala som veľké šťastie. Stretla som veľkých režisérov, ktorí ma naučili skutočne všetko. Takže, chvalabohu, nie. Je to aj preto, že každý film, ktorý som vo svojej kariére robila, som si vybrala preto, že sa mi páčil scenár a režisér. Rada hrám a rada žijem iné životy. Hrala som všetko – od prostitútky, cez princeznú, ženu z ľudu, tragické i komické role. Ak sa mi však nepáči scenár či režisér, filmy nerobím.
Posledné roky nakrúcate filmy najmä so začínajúcimi režisérmi. Prečo spolupracujete s debutujúcimi filmármi?
Chcem im pomôcť. Vždy mi hovoria, že keď budem v ich filme, dostanú finančnú pomoc. V Taliansku totiž nie sú fondy na nakrúcanie filmov, čo je veľmi ťažká situácia najmä pre mladých filmárov. Chcem ich takto podporiť.
Vyzeráte veľmi spokojne a vyrovnane. Aký je váš recept na šťastný život?
Dôležité je byť aktívny, som stále na cestách. Tiež je pre mňa veľmi dôležité, že sa zaoberám humanitárnymi otázkami a že som sa mohla stať hlasom ľudí, ktorí nemajú možnosť hovoriť. Je to už dlhšie, čo som sa stala ambasádorkou pre UNESCO. Dlhé roky ma zaujímajú témy ako ochrana ženských práv, ochrana prírody, situácia detí z Kambodže či boj proti AIDS. Táto práca je pre mňa veľmi dôležitá.
Ako trávite voľný čas, keď nie ste na pľaci?
Som stále na cestách, v poslednom čase som bola v New Yorku, v Turecku, bola som vlastne skoro všade. Treba zostať aktívny. Čo by sme inak robili, sedeli len tak na stoličke?
Ste laureátkou ocenenia Artfilmu Hercova misia. Čo je vašou hereckou misiou?
Na herectve sa mi páči, že môžem chodiť po svete a stretávať ľudí. Dávam im a tí ľudia zasa dávajú mne. Mám veľa ocenení, som za ne dlžná publiku, sú to diváci, vďaka ktorým ich dostávam.
Zhovárala sa Zuzana Zimmermannová
