BRATISLAVA 10. apríla (WEBNOVINY) – Legendárny herec Omar Sharif sa narodil ako Michel Dimitri Shalhoub 10. apríla 1932 v egyptskej Alexandrii do katolíckej libanonsko-sýrskej rodiny.
Herectvu sa venoval už počas štúdia na Victoria College v Káhire, kde bol dokonca prezidentom školskej divadelnej spoločnosti. Na Káhirskej univerzite získal neskôr titul z matematiky a fyziky.
Na filmovom plátne sa po prvý raz objavil v roku 1953. Pri nakrúcaní svojej debutovej snímky Smrteľná pasca (1953) sa tiež zoznámil so slávnou egyptskou herečkou Faten Hamama, s ktorou si zahral aj v ďalších filmoch a v roku 1955 sa s ňou oženil.
Predtým ako si ju vzal, konvertoval na islam a začal používať meno Omar al-Sharif. Rýchlo sa z neho stala domáca filmová hviezda a postupne sa objavil vo viac ako 20 egyptských snímkach, ako napríklad Ayyamna el helwa (1955), La anam (1958), Sayedat el kasr (1959) alebo adaptácii Anny Kareniny s názvom Nahr el hub (1961).
Dvadsať mesiacov strávil v púšti
Medzinárodne známym sa stal vďaka francúzsko-tuniskej orientálnej rozprávke Goha (1958), za ktorú získal režisér Jacques Baratier cenu poroty na festivale v Cannes.
Jeho prvým filmom v anglickom jazyku však bol mimoriadne úspešný veľkofilm Davida Leana Lawrence z Arábie (1962), ktorým potvrdil svoju pozíciu vo svete filmu. Za úlohu šejka Aliho ibn el Khariša získal Zlatý glóbus a nomináciu na Oscara.
„Dvadsať mesiacov sme boli vonku v púšti, každý deň v rovnakom kostýme. Každému záberu sa venovala veľká pozornosť. Niekedy sme celý deň čakali, len kým sa oblak presunie z jedného miesta na druhé,“ povedal neskôr Sharif o nakrúcaní, ktoré trvalo jeden a pol roka.
Lawrence z Arábie sa zapáčil i americkej Akadémii filmových umení a vied, ktorá mu udelila sedem Oscarov, vrátane trofejí pre najlepší film a najlepšieho režiséra.
Vrodený šarm Sharifa predurčoval do úloh hrdinov výpravných historických filmov. Zahral si benátskeho kupca a cestovateľa Marca Pola (La Fabuleuse aventure de Marco Polo, 1965), mongolského dobyvateľa Džingischána (Genghis Khan, 1965), legendárneho revolucionára Ernesta Che Guevaru (Che!, 1969), ruského cára Petra Veľkého (Peter Veľký, 1986) či Verneho kapitána Nema (Tajomný ostrov, 1973). Vo filme Mayerling (1968) stvárnil korunného princa Rudolfa Habsburského, jeho lásku – baronesu Máriu Vetserovú si zahrala francúzska kráska Catherine Deneuve.
Omar Šarif a hazardné hry
Často sa však objavoval aj v úlohách ničomníkov. Vo westerne Mackennovo zlato (1969) sa Sharif predstavil ako mexický zloduch Colorado a vo filme Zelený ľad (1981) ako priekupník drahokamov Meno Argenti.
Diváci a diváčky si ho môžu pamätať aj zo snímok Ohrozenie Britanniku (1974) či Ružový panter opäť zasahuje (1976). S českým režisérom Ivanom Passerom nakrútil triler Eso v rukáve (1975).
V roku 1965 opäť spolupracoval s režisérom Davidom Leanom. V adaptácii románu Doktor Živago Borisa Pasternaka sa predstavil v titulnej úlohe spolu s herečkou Julie Christie.
Pôvodne mala byť jeho hereckou partnerkou Sophia Loren, režisér si ju však aj napriek naliehaniam jej manžela Carla Pontiho nevedel vedľa Živaga predstaviť. Omar Sharif opäť zažiaril a zbierku ocenení si rozšíril o ďalší Zlatý glóbus.
Omar Sharif je známy i záľubou v hazardných hrách. Rád navštevoval kasína a bol jedným z najznámejších profesionálnych hráčov bridžu. Svoju hráčsku vášeň si vyskúšal aj pred kamerou. Ako hazardný hráč Nicky Arnstein sa predstavil po boku Barbry Streisand v muzikáli Williama Wylera Funny Girl (1968) a o niekoľko rokov i v jeho pokračovaní Funny Lady (1975).
V nasledujúcich rokoch sa Omar Sharif zaskvel predovšetkým ako vynikajúci hráč bridžu. Jeho herecká kariéra však po medzinárodne úspešných filmových projektoch zaostávala a sám si neskôr povzdychol, že nakrúcal brak a z filmov, ktoré robil, mu vraj bolo zle. „Nakrúcať hrozné filmy je pre každého herca nepredstaviteľne ponižujúce. Prednášať vety, za ktoré sa už od začiatku hanbíte, počúvať režiséra, ktorý nemá najmenší pojem o tom, čo robí. Celé som to znášal veľmi ťažko,“ povedal o kritickom období svojej kariéry Sharif.
Filmové úlohy si vyberá
V ostatných rokoch si však už filmové úlohy vyberal dôkladnejšie. Najnovšie napríklad zožal úspech vďaka dráme Môj učiteľ Ibrahim (2003). Stvárnil v nej moslimského majiteľa obchodu, ktorý sa zblíži s trinásťročným židovským chlapcom Momom.
Snímka mala premiéru na 60. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach, kde Sharif získal divácku cenu pre najlepšieho herca a udelili mu tiež Zlatého leva za celoživotné dielo. Za stvárnenie Ibrahima získal aj francúzsku národnú filmovú cenu César.
Na tlačovej konferencii v roku 2006 povedal, že už nebude hrať bridž. „Rozhodol som sa, že už nechcem byť otrokom žiadnej vášne s výnimkou mojej práce. Mal som príliš veľa vášní – bridž, kone, gambling. Chcem žiť inak, byť viac so svojou rodinou, pretože som im dosiaľ nevenoval dosť času,“ vysvetlil vtedy svoje rozhodnutie.
Jeho jedinou manželkou bola spomínaná Faten Hamama, s ktorou mal syna Tareka El-Sharifa. Rozišli sa v roku 1966 a rozviedli v roku 1974. Po rozvode sa už Sharif znovu neoženil.
Ako povedal, už sa nikdy skutočne nezamiloval a napriek tomu, že prežil toľko času v zahraničí, je pre neho nemožné milovať ženu, ktorá nie je z Egypta.
V novom miléniu sa niekoľkokrát dostal do problémov so zákonom. V auguste 2003 musel zaplatiť pokutu za útok na policajta v kasíne a vo februári 2007 ho uznali vinným z napadnutia zamestnanca na parkovisku v Beverly Hills.
Informácie pochádzajú z webových stránok www.csfd.cz, en.wikipedia.org, www.imdb.com, z Encyklopédie filmu (Obzor, 1993) a archívu agentúry SITA.
