- aktualizované 15. decembra, 11:43
Slovensko by sa malo zamerať na obnovu, pretože zaostávame za vyspelými štátmi. Uviedol to v utorok v úvodnom slove v rámci verejnej diskusie k plánu obnovy minister financií Eduard Heger.
A ako doplnil vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko, plán obnovy je pre Slovensko príležitosťou na obnovenie ekonomiky, na naštartovanie zeleného a digitálneho hospodárstva.
Remišová minie na digitalizáciu Slovenska viac ako miliardu eur, novinkou bude aj štát v mobile
„Slovensko dlho spalo, reformy sme dlhé roky nevideli, čo sa odrazilo na výsledkoch,“ skonštatoval Heger. Slovensko sa podľa neho prepadávalo v rôznych rebríčkoch a ako jediná krajina z postkomunistického bloku prestala dobiehať vyspelé krajiny EÚ.
Silné dedičstvo priemyslu
Toto chce súčasná vláda zvrátiť prostredníctvom plánu obnovy. Obsahuje podľa Hegera dve časti. Jednou sú investície, pretože samotný plán je investičným plánom a hovorí o sumách do konkrétnych oblastí. No ak chceme Slovensko
posunúť vpred, sú podľa ministra financií potrebné reformy, ktoré zmenia podstatu fungovania štátu.
Pandemický semafor, lockdown a zákaz vychádzania. Opatrenia proti koronavírusu na Slovensku sa pritvrdia (video)
„Chceme mať inovatívnu ekonomiku, moderný štát a zdravý štát,“ povedal Heger. Práve inovatívna ekonomika bude podľa neho ťažiť zo základov, ktoré tu máme. Ide o silné dedičstvo priemyslu. Avšak, ak chceme posunúť Slovensko dopredu, tak práve inovatívna ekonomika je podľa Hegera kľúčová.
Kríza prehĺbila štrukturálne problémy
Moderný štát znamená aj to, aby aj verejná správa fungovala veľmi efektívne. „Sme v 21. storočí a kvalita služieb musí byť podstatne vyššia,“ myslí si Heger. Zdravý štát hovorí zase o kvalite života. Slovensko by sa malo zaradiť medzi úspešné krajiny aj kvalitou svojho života, aby Slováci nemuseli odchádzať za lepším životom do zahraničia.
Dohoda o fonde obnovy je víťazstvo aj pre Slovákov, Matovičov postoj ocenili mnohí lídri Európskej únie
Ako dodal Miko, Slovensko je malé a otvorené hospodárstvo zasiahnuté pandémiou a odhad prepadu ekonomiky na tento rok je okolo 7,5 percenta HDP. Kríza podľa neho prehĺbila štrukturálne problémy.
„Nie je to len zaostávanie za západnými krajinami, ale aj niektorými susednými krajinami,“ povedal Miko. Slovensko bude môcť v rámci plánu obnovy čerpať sumu 5,8 miliardy eur. Musí však podľa Mika zrýchliť prácu na príprave plánu. Úspech zároveň závisí od širokej podpory, musí ísť o spoločné úsilie.
Ani všetky európske peniaze nestačia na investičný dlh
Čo sa týka kritiky z viacerých strán, že Slovensko v rámci príprav odovzdávania dokumentu s plánom obnovy zaostáva, Miko skonštatoval, že je mimoriadne náročné všetko v určenom čase odkonzultovať.
No nie je to podľa neho nemožné a dá sa to stihnúť. Ministerstvo financií SR si podľa Hegera dalo záležať na tom, aby pripravili kvalitný plán, keďže tých vecí na „opravenie“ je na Slovensku veľa.
Opozícia sa pustila do ministra Hegera pre návrh rozpočtu, vyčítali mu aj zadlžovanie Slovenska
„Žiaľ, ani všetky tie európske peniaze by nestačili na to, aby sme dobehli investičný dlh, ktorý tu bol za posledné dekády naakumulovaný,“ povedal Heger na tlačovom brífingu. Avšak kvalitný plán nie je možné postaviť za dva týždne a ani za dva mesiace. Preto je potrebný čas. Štandardne sa partnerská dohoda podľa ministra vyjednáva niekoľko rokov.
Ekologické spôsoby dopravy
Ministerstvo dopravy a výstavby chce v rámci plánu obnovy financovať projekty zamerané na modernizáciu železníc a obnovu budov.
Ako ďalej upresnila na utorkovej verejnej online diskusii štátna tajomníčka ministerstva dopravy a výstavby Katarína Bruncková, hlavným cieľom jej rezortu je premeniť dopravný sektor na ekologicky čistejší, inteligentnejší, bezpečnejší a efektívnejší.
Keďže sa doprava na znečistení ovzdušia emisiami podieľa až 18 percentami, je podľa štátnej tajomníčky nevyhnutné, aby sa začali uprednostňovať ekologickejšie spôsoby dopravy, ku ktorým železničná doprava jednoznačne patrí.
Ministerstvo dopravy a výstavby aktuálne pripravuje projekty súvisiace s modernizáciou železničnej dopravy v troch oblastiach. Tie sa týkajú reformy prípravy investičných projektov v doprave, verejnej osobnej dopravy či intermodálnej nákladnej dopravy.
Zároveň sa chce sústrediť na elektrifikáciu železníc, na zavádzanie inteligentných technológií či na odstránenie úzkych miest na železničnej infraštruktúre s cieľom zvýšiť kapacitu prepravy osôb aj tovaru.
Dôležitá modernizácia budovy
„Našim cieľom je, aby sa minimálne o 35 percent zvýšil objem cestujúcich prostredníctvom železničnej dopravy v porovnaní s cestnou dopravou,“ dodala Bruncková. Podľa nej treba zvýšiť aj objem prepravy tovaru v rámci nákladnej železničnej dopravy a dobudovať ďalšie intermodálne terminály.
Keďže budovy vytvárajú v súčasnosti až 36 percent emisií, v rámci dekarbonizácie je ich obnova podľa Brunckovej veľmi dôležitým krokom. Čo sa týka obnovy bytových domov, Slovensko je na tom relatívne dobre.
Dve tretiny bytových domov sú už obnovené. Pokiaľ však ide o rodinné domy, ktorých eviduje ministerstvo dopravy a výstavby okolo milióna, takmer polovica z nich nie je stále obnovená.
„Veľkou skupinou sú aj verejné budovy, ktoré ešte nie sú obnovené. Samozrejme, treba myslieť aj na obnovu pamiatkovo chránených budov, ktoré sú častokrát energeticky veľmi neefektívne,“ upozornila Bruncková s tým, že hĺbková obnova všetkých spomínaných typov budov, vrátane aj ich zateplenia, si vyžaduje nemalé financie.