Je odrazom biedy slovenskej pravice, ak si volič vie predstaviť na čele politického subjektu, ktorý by vznikol spájaním, dočasne povereného premiéra SR Eduarda Hegera (OĽaNO). Pre agentúru SITA to uviedol politológ Tomáš Koziak.
Výsledky prieskumu agentúry Focus pre Televíziu Markíza z minulého týždňa naznačujú, že nový politický subjekt, ktorý by pozostával z menších stredopravých politických strán by určite volili štyri percentá oslovených respondentov a 17 percent oslovených voličov považuje takúto voľbu za pravdepodobnú. Prieskum agentúra vykonala začiatkom februára na vzorke 1 017 respondentov.
„Heger nie je typ politika, ktorý by dokázal viesť masu voličov. Keď uvažujeme nad možnými politickými lídrami v rámci tohto projektu, o ktorom ja som presvedčený, že asi nevznikne alebo úspešný nebude, tak aj to, že by volič siahol po Eduardovi Hegerovi, je snáď odrazom biedy slovenskej pravice,“ tvrdí Koziak.
Dzurinda predstavil neznáme tváre
Politológ tvrdi, že na „politickom trhu“ nie je žiadna výraznejšia osobnosť, ktorá by túto koalíciu mohla prevziať a doviesť do parlamentných volieb.
Prečo Dzurinda „vycúval“ z projektu Modrej koalície? Päť percent za pol roka bolo zrejme nedosiahnuteľných
„Pokiaľ sa tá koalícia má skladať z miniatúrnych pravicových politických strán, z ktorých má každá jedna výtlak jedno alebo dve percentá, tak to svedčí aj o popularite ich politických lídrov. Aj keď Mikuláš Dzurinda predstavil prvé osobnosti, ktoré mali tvoriť Modrú koalíciu, to všetko boli takmer neznámi ľudia,“ povedal Koziak.
Zároveň vysvetlil, že Hegerovi v rámci popularity prospieva to, že stojí na čele vlády a v médiách sa vyskytuje veľmi často. „Dovolím si tvrdiť, že politických lídrov, ktorí by boli na zozname, by mnohí voliči nevedeli vôbec identifikovať. Je tam Heger, je tam Milan Majerský (pozn. SITA predseda Kresťanskodemokratického hnutia), ktorý je asi skôr známejší na východe, kde je prešovským županom a Mikuláš Dzurinda, s ktorým sa spája spomienkový optimizmus,“ dodal.
Taktiež tvrdí, že súčasný líder Modrej koalície Miroslav Kollár nevytiahol bývalú stranu Spolu – občianska demokracia nad dve percentá a podľa Koziaka nie je dôvod, prečo by Modrú koalíciu vytiahol vyššie.
Pravicový volič nemá príliš na výber
Eduard Heger zároveň nie je podľa politológa politik, ktorému by v prieskumoch preferencií alebo popularity politických lídrov patrili popredné priečky. „Neviaže na seba príliš veľa voličov, ako napr. lídri typu Robert Fico (Smer-SD) alebo Peter Pellegrini (Hlas-SD),“ doplnil.
Kollár nevidí problém vo vláde, ale v parlamente a vraj sa podceňuje aj narastajúci hnev spoločnosti
Taktiež si myslí, že pravicový volič nemá príliš na výber z pravicových politických strán, hoci tu existujú. „Pravicový volič konzervatívneho smerovania by si v podstate mohol vybrať Kresťanskodemokratické hnutie, ale tam môže byť trochu problém s kresťanským smerovaním. Pravicový volič liberálneho smerovania alebo liberálneho názoru môže siahnuť po strane Sloboda a Solidarita (SaS), ale vieme, aký problém má SaS. Jej preferencie klesajú aj pre posledné dva roky vládnutia, ktoré sa skutočne predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi nepodarilo,“ myslí si Koziak.
Strana Za ľudí čaká na prvý krok Hegera a Dzurinda sa podľa Remišovej nechal dobehnúť
Tomáš Koziak ďalej nevedel presne povedať, či Eduard Heger môže byť dobrým lídrom politickej strany či koalície. „Ťažko povedať, zatiaľ tú možnosť nemal. Viesť vládu je niečo úplne iné, ako viesť politickú stranu. V tejto polohe ho nepoznáme, ale myslím si, že by to zvládnuť mohol aj vzhľadom na istú skúsenosť s vedením vlády vo veľmi zlých podmienkach,“ tvrdí politológ.
Heger môže staviť aj na istotu
Taktiež uviedol, že dočasne poverený premiér nemá veľa času rozhodnúť sa, či ostane v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) alebo pôjde niekde inde.
„Neviem si veľmi dobre predstaviť, že by vystúpil z OĽaNO a stal sa lídrom kandidátky nejakej inej vznikajúcej politickej strany a zostal premiérom. Pokiaľ má záujem ďalej seriózne pôsobiť v politike, tak je pre neho stávkou na istotu OĽaNO, aj napriek problémom s Igorom Matovičom (OĽaNO). Tam by sa určite dostal na zvoliteľné miesto,“ myslí si.
Dodal, že v súvislosti s projektom, o ktorom sa nevie takmer nič, sa „môžme len domnievať a hádať, či dokáže v priebehu šiestich mesiacov postaviť kandidátku, politický program a či tak dokáže osloviť päť percent voličov. V tomto som teda mimoriadne skeptický.“
OĽaNO do parlamentu prelezie
Preferencie podľa Koziaka naznačujú, že OĽaNO päťpercentnú hranicu určite prekoná. „Kdežto vlastne projekt Modrej koalície alebo akokoľvek sa ten politický subjekt bude volať, je neistá záležitosť. Budovať politickú stranu šesť mesiacov pred voľbami je skutočne niečo, čo si neviem predstaviť, že by mohlo skončiť úspechom,“ uviedol.
Ďalej vysvetlil, že politická strana potrebuje persóny – osobnosti, potrebuje mať politický program a potrebuje vyvíjať politiku. „Ak uvažujeme o Modrej koalícii, v prípade tohto projektu nie sú osobnosti viditeľné. Pokiaľ tam pôsobil Mikuláš Dzurinda, žiadnu veľkú aktivitu tento politický subjekt nevyvíjal a taktiež nebol definovaný žiaden program,“ povedal Koziak.
Zároveň zdôraznil, že je veľmi málo, ak chce strana postaviť politický program len na tom, že chcú byť iní ako druhí, respektíve na tom, že chcú bojovať proti možnému návratu Roberta Fica. Koziak ďalej vysvetlil, že ak existujú dve či tri politické strany s výtlakom jedného alebo dvoch percent, nebude volebný výsledok vyzerať tak, že automaticky sa percentá spoja a spolu dosiahnu šesť percent.
