Po trojhodinovom lete z Viedne pristávame v gruzínskom meste Kutaisi. Hoci nás znalci tejto kaukazskej krajiny upozorňovali na chaotickú dopravu, úvodný transfer do Tbilisi milo prekvapil a dvestokilometrovú cestu sme zvládli za sedem eur v klimatizovanom linkovom autobuse.
S kravami na cestách
Na prvom diaľničnom privádzači nás spomalilo stádo kráv. Tie sú v Gruzínsku všade, výnimkou nie sú ani zvedavé prasatá či hydina. Vodiči aj dobytok tu však žijú v harmónii. Za dva týždne sme na cestách nevideli jediné zrazené zviera.
Áno, je pravda, že gruzínski šoféri sú temperamentní, najmä pri predbiehaní a na strmých horských cestách sa môže zdať, že majú viac odvahy ako rozumu. Napriek tomu je cesta s nimi lepšou voľbou ako s požičaným autom.
Chorvátsko - slovenské predražené more. Mýtus alebo pravda?
Maršrutka je systém z čias, keď bolo Gruzínsko súčasťou Sovietskeho zväzu. Ide väčšinou o auto pre 20 osôb, ktoré po ceste z mesta A do mesta B naberá pasažierov za pár centov. Tento spôsob funguje lepšie ako štátne linky, ktoré medzi väčšími mestami premávajú najmä v noci.
O niečo drahšie sú taxíky. Ak ste dobrí v zjednávaní, za pár eur môžete precestovať celé Gruzínsko. Pripláca sa, keď si zvolíte veľmi rozbitú alebo žiadnu cestu ako my pri návšteve najvyššie položenej dediny Ušguli.
Čarovné Tbilisi
Tbilisi je metropola, kde žije až tretina všetkých Gruzíncov (cca 1 milión obyvateľov). Ponúka všetko, čo turista hľadá, no navštíviť hlavné mesto neznamená spoznať krajinu. A v prípade Gruzínska to platí dvojnásobne.
Tbilisi očarí starobylými uličkami, pravoslávnymi kostolmi, ale aj odvážnou modernou architektúrou. Oddýchnuť sa dá pri lacnom a dobrom jedle, ale aj poháriku veľmi kvalitného vína. Ponúkať vám budú aj miestnu pálenku, ktorá sa volá čača.
Na svoje pivo Gruzínci nie sú veľmi hrdí, preto sa tam často stretnete s českými značkami. Dobrou investíciou (10 eur) je lístok na turistický hop-on – hop-off poschodový autobus, ktorý zastavuje pri všetkých turistických atrakciách. V meste premávajú aj dve lanovky.
To pravé kaukazské
Ozajstné Gruzínsko zažijete až vysoko v horách. Mestia, ako východiskový bod pre vysokohorské túry, sa nachádza na konci údolia po 100-kilometrovej ceste plnej zákrut. Patrí k najkrajším miestam v Gruzínsku.
Poznávacím znakom sú štvortisícové končiare, zasnežené aj v lete a všadeprítomné kamenné obranné veže z 12.storočia. Po celodennom treku si treba vychutnať gruzínsku kuchyňu. Z polievok chutí charčo, najmä ak máte radi koriander.
Mäsožrúti by mali vyskúšať šašlik z jahňacieho mäsa. Typický syrový koláč s vajcom sa volá chačapuri a turistickým hitom je všade v Gruzínsku chinkali, čo sú taštičkové pirohy plnené dvoma druhmi mäsa. Výdatný obed pre dvoch sa dá zvládnuť do 10 eur.
Batumi ako výkladná skriňa
Aby bola gruzínska mozaika kompletná, treba zájsť aj k moru. Batumi je letovisko, ktoré je porovnateľné aj s oveľa známejšími destináciami. Má pekne obnovené centrum a nádhernú, čistú a veľkorysú prímorskú promenádu. Jedinou chybičkou krásy sú megalomanské hotely všetkých známych sietí.
Paradoxne nejde o stavby z komunistickej éry, ale novostavby. Uznávam však, že je to vec vkusu a niekomu sa takáto zástavba tesne pri pláži môže páčiť.
Keď sme pri hoteloch, trošku si treba dávať pozor pri on-line rezerváciách. Najmä lacnejšie ubytovania nemajú vlastnú kúpeľňu a toaletu, preto treba viac používať filtre na zadávanie kritérií. Za 20 až 25 eur sa možno v Gruzínsku veľmi pohodlne a čisto ubytovať na úrovni troch hviezdičiek aj s raňajkami.
