Hneď na začiatku sa sám od seba rozhovoril aj o Slovensku.
Prvé, čo ma napadne, keď sa povie Slovensko, je to, že môj otec bol cez vojnu v roku 1944 zranený pri Košiciach. Potom sa zotavoval vo vojenskej nemocnici v Poľsku.
Hlavným motívom vašich vyjadrení je v posledných rokoch hlásanie princípu nenásilia v medzinárodných vzťahoch. Dajú sa však podľa vás všetky medzinárodné problémy riešiť diplomaticky? Nie je to príliš idealistický postoj?
Vlády po stáročia využívali násilie a je pre ne teraz ťažké opustiť tieto metódy. Ale stále viac a viac sa ukazuje, že toto nie je ten správny spôsob, akým sa dajú veci riešiť. Jedinou oblasťou, v ktorej je podľa môjho názoru štát oprávnený používať násilie, je boj proti zločinu a boj proti terorizmu.
Čo ste si pred 20 rokmi, v čase rúcania sa sovietskeho impéria, mysleli o lídroch zmien v Európe? Čo ste si vtedy mysleli o Václavovi Havlovi, Lechovi Walesovi? Pokladali ste ich vtedy za ľudí, ktorí sa pokúšajú posúvať veci správnym smerom a sú hodní podpory, alebo skôr za vašich oponentov?
V Sovietskom zväze sme mali ako prví už začiatkom roku 1989 slobodné voľby. Vtedy sa začala formovať aj reálna politická opozícia. Prepustili sme všetkých politických väzňov, podporovali slobodnú výmenu názorov a zrušili právne normy, na základe ktorých bolo prejavovanie vlastného názoru stíhateľné. V dôsledku glasnosti sme videli, že ľudia majú všetky možné druhy názorov a naše správanie sa voči ľuďom s inými názormi sa menilo. Všetci sme sa učili tieto iné názory počúvať a rešpektovať ich. A tak, pochopiteľne, nemohli sme robiť niečo na domácej pôde, a niečo úplne iné vo vzťahu k iným krajinám.
Môžem to chápať tak, že ľudí ako Havel či Walesa považujete v istom zmysle za svojich nasledovníkov?
Nie, tak by som to nepovedal. To si nemyslím, pretože oni vyrastali a pôsobili každý vo svojej vlastnej krajine. A to bolo práve veľmi dôležité, že to bolo pôvodné. Ak by boli mojimi nasledovníkmi, mohli by byť považovaní za agentov našej krajiny.
Poľský exprezident Walesa v minulých dňoch v Berlíne vyhlásil, že Poľsko malo pred 20 rokmi jedno veľké šťastie: Že Sovietsky zväz mal v tom čase slabého prezidenta. Čo si o tom myslíte?
Spýtam sa takto: Mohol by slabý prezident spustiť reformy a zobrať na seba to obrovské riziko, ktoré s nimi bolo spojené? Nech už Walesa hovorí hocičo, faktom je, že sa nám podarilo zmeniť pomery v našej krajine. Bol to veľký risk, ale mal som to vyrátané. V Rusku sú ľudia, ktorí si myslia, že je vhodné používať na riešenie problémov armádu. Tomuto sme my zabránili. Preto hovorím, že jedna vec je prezentovať sa silnými výrokmi, a jedna vec je robiť zodpovednú politiku.
Zhováral sa Tomáš Tauber