Celkom obyčajné ráno v celkom obyčajnej rodinke bývalého politika.
– Drahý, choď, prosím ťa, do obchodu. Kúp rožky, maslo, salámu a nejaký jogurt.
– Prečo ja? Vlastne, kde je tu obchod? Veď vieš, že som tam dvadsať rokov nebol.
– Zabudni, prišli nové časy, už nie si vo funkcii a na nákupy musíme ísť sami. Už nás nebudú ráno čakať teplé rožky a čerstvo upražené vajcia, ale musíme si ich prichystať my.
Čo sa v Smere deje, bože môj... (komentár)
Celkom obyčajná návšteva obchodu, celkom teraz už obyčajného občana.
– Rožok, vajcia, maslo…. slečna, mám povinnosť tu kúpiť nejaké veci. Neviete, kde to mám hľadať, a kde vôbec to mám zaplatiť?
– Pane, preboha, predsa tovar sa nachádza v regáloch a zaplatíte pri pokladni. Akoby ste nikdy neboli v obchode.
– No takpovediac nebol, vlastne nebol v posledných rokoch, viete, ja som bývalý predseda…
Dlhodobé užívanie moci človeka zlomí
Je to scénka z hociktorej krajiny, keď bývalý dlhoročný politik a funkcionár prišiel po voľbách o všetky vymoženosti, ktoré dovtedy mal. Že to nie je jednoduché, hovorí pre portál WebNoviny.sk aj odborníčka na sociálnu psychológiu Elena Brozmanová. “Dlhodobé užívanie moci človeka zlomí,“ konštatovala.
Podľa Brozmanovej si máloktorý politik necháva “zadné dvierka” pre návrat do takzvaného normálneho života. Preto je pre niektorých ten návrat veľmi krutý až nemožný. Potom robia veci, ktoré im môžu uškodiť.
A teraz sa pozrime na Slovensko. Viete si nejakého dlhoročného politika predstaviť, že po dvadsiatich či tridsiatich rokoch vo funkcii bude rozmýšľať o tom, koľko má v peňaženke? Ja nie. Predsa, tendre už nereguluje, ale kamarát má kamaráta a tak ďalej.
A vráťme sa k sociologičke. Uvádza, že izraelskí psychiatri navrhli, aby tzv. choroba z moci bola uznanou diagnózou, ktorá by sa liečila. Viete si predstaviť, aké plné by boli psychiatrické ambulancie nielen tých najvyšších funkcionárov, ale aj okresných a obecných. Verím, že sa vyliečia.
