Prežil kruté detstvo, päťnásobný bajpas, milostné avantúry, alkoholické excesy aj smrť svojho syna. Francúzsky herec Gérard Depardieu napriek tomu tvrdí, že je nezmar, ktorý miluje život.
Charizmatický muž so svojským spôsobom života a citlivým srdcom nakrútil viac ako 150 skvelých filmov, je veľkým milovníkom vína a presvedčeným gurmánom. Vlastní niekoľko desiatok vinohradov vo Francúzsku, v Alžírsku, Maroku, Španielsku, Taliansku a v Kalifornii, je majiteľom dvoch reštaurácií v Paríži a dokonca naftových zdrojov na Kube. Ročne zarobí viac ako tri milióny eur. Napriek tomu tvrdí: „Život ma zaujíma oveľa viac ako moja práca. Moja existencia mi umožňuje stretávať veľa zaujímavých ľudí. Veľmi rád leziem až tam, kam sa nikto iný neodváži vkročiť.“
Divadlo ho oslobodilo
Gérard Depardieu sa narodil deň po vianočných sviatkoch ako tretie zo šiestich detí chudobnému robotníkovi. Tento rok oslávi šesťdesiatku. Na svoje detstvo však nespomína s nadšením: „Napriek svojmu veku som stále dieťa, pretože pravé detstvo som nikdy nezažil. Otec bol analfabet a opilec, chľastal, a keď prehovoril, tak len sprosto. Sníval som o tom, ako utečiem.“ Školu skončil v dvanástich, bol problémový a na konte mal dokonca prehrešky proti zákonu. „Moje pokazené detstvo vysvetľuje môj hlad po príjemných veciach života. Ako chlapec som sa túlal ulicami doslova nemý utrpením, bol som stratený.“
Rodák z francúzskeho Chateauroux dokonca v mladosti trpel poruchou reči a citovým blokom. Náhoda ho však spojila s priateľom, ktorý navštevoval divadlo Theatre Nationale Populaire v hlavnom meste Francúzska. Dali sa dohromady a začal študovať herectvo. Umelec sa spočiatku musel vyrovnávať s nedostatkom slovnej zásoby, ale divadlo ho oslobodilo. „Slovami iných som sa dokázal vyjadriť lepšie ako
vlastnými,“ tvrdí dnes a dodáva: „Ten, kto nezabúda na svoj pôvod, môže byť azda hlupák, nie však snob.“
Štyri deti a veľa žien
Jeho súkromie sprevádzali vzlety a pády. Najstarší syn mal 37, najmladší dva roky. V roku 1970 sa oženil s Elisabeth Guignot, ktorá mu rok na to porodila syna Guillama. S Elizabeth má i tridsaťpäťročnú dcéru Juliu. Obe deti z prvého manželstva sú hercami. V roku 1992 sa rozviedol a začal si z modelkou Karin Sylla. Z ich vzťahu pochádza dcéra Roxane. Neskôr sa zamiloval do herečky Carole Bouguet, ktorá mu však ušla s mladším. Spolu vyrábali na malom ostrove Pantellerii medzi Sicíliou a Tuniskom biele víno Passito. V roku 2006 však už držal v náručí francúzsku Kambodžanku menom Heléne. Porodila mu zatiaľ jeho posledné dieťa, syna Jeana. Najnovšie sa však rozlúčil aj s touto kráskou a očarila ho spisovateľka románov Clementine Igou. Otvorene priznáva, že lepší vzťah má so svojimi dcérami ako so synmi. „Cítim sa lepšie so ženami ako s mužmi. To platí aj pre môj súkromný život. S Júliou a Roxanou som mal vždy jednoduchšie vzťahy ako so Guillamom.“ Jeho syn zomrel nedávno na následky zápalu pľúc. Za svoj krátky tridsaťsedemročný život okúsil alkohol, drogy, väzenie, dokonca mu po havárii na motorke amputovali nohu. Absolvoval sedemnásť operácií a osem rokov bojoval s ťažkou infekciou. Kráčal však v šľapajach svojho otca a v roku 1996 získal cenu César ako najväčšia filmová nádej Francúzska.
Neotrasiteľná láska
Najväčšou láskou tohto charizmatického herca, ktorý sa môže pochváliť, že hral po boku najkrajších žien sveta ako Ornella Muti, Catherine Deneuvue, Isabelle Adjani, Isabelle Huppert, Andie MacDowell, Sophie Marceau či Sigourney Weaver, je víno. Tridsať rokov dokonca bojuje s alkoholizmom. Nikdy si nechcel priznať, že je od neho závislý. Hovoril: „Nie som alkoholik, pred obedom pijem len biele.“ Pripustil to až vo svojej autobiografii: „Dlhé roky som si myslel, že nie som alkoholik. Keď to o mne niekto tvrdil, zúril som. Dnes to priznávam. Musím sa liečiť. Alkohol mi zničil život a zabíja ma.“ Pre pitie musel dokonca podstúpiť transplantáciu pečene. „Je pravda, že som sa stal obeťou svojej povahy. Keď som mal dvadsaťosem a zdravie zo železa, občas sa mi stalo, že som preflámoval celú noc a pil nadmieru. Nudil som sa, a tak som pil, aby som zabil čas.“ Mal komplexy a pochybnosti o sebe. „Pripadal som si taký škaredý, že som si nevedel predstaviť, že sa do mňa zamiluje nejaká žena.“ Útechu hľadal vo svojej práci a, samozrejme, v alkohole. Herec v rozhovore pre nemecký Die Zeit prezradil otvorene svoju hlbokú túžbu: „Chcel by som byť tri mesiace totálne opitý. A potom jednoducho explodovať.“
Láska k vínu…
…ho priviedla aj k nádhernej záľube a práci zároveň. Je vlastníkom niekoľkých desiatok viníc po celom svete. Ako prvé kúpil pivnice so zámockou usadlosťou vo francúzskom Anjou. Postupne vinice zveľaďoval a rozširoval až na súčasných 120 hektárov. Neskôr pribudli vinice na severe Portugalska, v jednej z najstarších štátom chránených oblastí – Duora. Majú rozlohu 48 hektárov a vynášajú mu skvelé červené a portské víno. Okrem vínnej révy tam pestuje vyše tristo olivovníkov a ovocie. Neskôr pribúdali vinice v Alžírsku, Maroku, Španielsku, Taliansku a v Kalifornii. Dokonca rokoval o kúpe vinohradu u našich južných susedov, pri Balatone v Maďarsku. Chce tam zároveň vyrábať kvalitné značkové červené. Jeho vinohradníctva sa dlhé roky topili v červených číslach, obrovskými investíciami sa mu ich však podarilo pozdvihnúť a momentálne mu prinášajú nemalé zisky. Jeho životná filozofia o zachovaní slobody a nespútanosti ľudskej duše sa odráža aj v práci. Vo vinohradoch sa snaží dodržiavať tradičné postupy a technológie.
Liek na všetko?
Na víno nedá dopustiť: „Nepoznám pre človeka lepší liek ako je víno. Sám si ním lieči úplne všetko. Od chrípky, nachladnutia až po stres a nedostatok psychickej sily. Ak ho konzumujete pravidelne, tak vás choroby obchádzajú. A ak sa nejaká objaví, stačí zvýšiť dávku a je po probléme.“ Tajomstvo jeho účinkov vidí v dokonalom výbere jednotlivých odrôd. „Je to presne ako pri liekoch. Na každú chorobu je iný, podobne si musíte na každú chorobu zvoliť rôzne odrody, podľa toho, ako vám vyhovujú. Jednoznačne však platí: Na fyzickú stránku červené, na dušu biele.“ Gérard Depardieu je aj presvedčeným gurmánom. Nekonečné hodiny dokáže diskutovať o jedle a pití. V Paríži vlastní dve reštaurácie. Nemajú síce žiadne ocenenia, ale veľmi často sa za sporákom v ich kuchyni zvŕta aj on. Je celý bez seba, ak môže skúšať nové recepty a kombinácie. A ak treba, zastúpi aj čašníka. Málokto vie, že francúzsky herec bol aj miláčikom Fidela Castra a Kuby. Vlastní tam dokonca dva naftové zdroje.
Neviem, čo znamená slovo herec
Skvelý a očarujúci herec, prezident poroty filmového festivalu v Cannes, nositeľ ocenenia Zlatý glóbus, nominovaný na Oscara za herecký výkon vo filme Cyrano de Bergerac a nezabudnuteľný Obelix sa najnovšie angažuje aj ako producent a režisér. O svojom hereckom umení hovorí: „Som prvý, kto prizná, že tých stopäťdesiat filmov, čo som nakrútil, má ďaleko od umeleckých diel. Ale každý považujem za dobrú skúsenosť. Pre nikoho nie je tajomstvom, že som svoje povolanie nikdy nebral ako prácu. Dokonca ani neviem, čo znamená slovo herec. Viem len, že mi to vždy pomáhalo a stále pomáha hasiť môj večný hlad po akčnosti.“ Jeho život je naozaj jedným dobrodružstvom. „Myslím, že stovky kíl, ktoré som zhodil a päťnásobný bajpas mi dovoľujú povedať, že som už svojím spôsobom dozrel. Pokazil som veľa vecí a dosť veľa ich ešte pokazím. No a? Je to len ďalšie dobrodružstvo! Nezáleží mi na mojej reputácii ani na imidži,“ hovorí herec, ktorý najradšej oblieka svoju partnerku a on si kupuje oblečenie zo second-handu. „Najdôležitejšie je, aký sa cítite vnútri. Sám seba vidím ako nevinného ignoranta.“
Text: Janette Suchá (krátené)
Informácie sú použité z www.vino.sk
