BRATISLAVA 7. januára (WBN/PR) – Geometrická abstrakcia predstavuje jeden princíp a nevyčerpateľné množstvo výtvarných možností. Za uplynulé storočie prešla zaujímavým vývojom, mnohými autorskými vkladmi, jedinečnými mutáciami, rôznymi syntézami a protikladnými silami, formálnymi i filozofickými ozvenami. Tejto línii je vždy bez ohľadu na aktuálne trendy oddaná istá množina umelcov. Mnohí ju vývojovo posúvajú a obohacujú o nové dimenzie. K nim sa inovatívnym a komplexným chápaním problematiky radí aj Viktor Hulík, v súčasnosti ústredná osobnosť slovenskej geometrickej abstrakcie – i vďaka záslužným organizačným aktivitám.
Výstava Ars Geometrica v dvoch časových pásmach – do roku 1993 a od roku 1993 – mapuje postupný, teleskopický vývoj tvorby VH z jednej polohy do nasledujúcej. Zameriava sa na súvislosti, postupné tvarovanie myslenia, videnia a uchopenia problému. Kontinuitu v priamočiarej gravitácii v tvorbe vlastného autorského systému, ktorého témou i formou vyjadrenia je geometrická abstrakcia. Systému, ku ktorému neodbočil v náhlom okúzlení v protiklade k svojmu vtedajšiemu názoru, ale zákonite dospel. Bez skokov a odbočiek. Výstava odkrýva logiku vývoja, kedy jedna etapa už v sebe predstavuje potenciál ďalšej a jedno dielo predznamenáva a otvára cestu druhému. Kontext a súslednosť známeho podnetu, z neho vyplývajúceho tvorivého kroku ozrejmuje pochopenie diela. Súčasne osvetľuje dialektiku cesty VH od individuálneho jazyka smerom k autorskej polohe v esperante geometrickej abstrakcie. Cesty, na ktorej svoj rukopis postupne transformuje na univerzálny a popri tom svoj výtvarný program individualizuje.
Geometria je svetom základných tvarov a i vzťahov a spôsob jej skúmania sa v mnohom prekrýva s tým, čo je blízke tvorivému naturelu autora – vystihnutie podstaty, jej dôkladné skúmanie z každého uhla, organizácia prvkov v priestore, nachádzanie všetkých možností, presnosť, precíznosť, stručnosť, hra ,kombinatorika a dynamika . Geometria je dobrá pôda na blokovanie emócií, vyžaduje si koncentráciu a upratané myslenie, jasnú koncepciu, vecnú a lapidárnu výpoveď. V tomto kontexte VH s vášňou prieskumníka a nezviazaný tým, čo sa na poli geometrie už objavilo, preveruje aritmetický rad možnosti výtvarného zhodnotenia aktuálneho problému.
Vo výrazovom registri má určujúce konštanty, prítomné či objavujúce sa v jeho tvorbe od predgeometrického obdobia po dnes. Významovo nemajú poradie, prelínajú sa, jedna podmieňuje druhú, pôsobia súčasne a komplexne.
Príznačná je priestorovosť . VH je síce školením maliar, ale plocha ho podnecuje k tomu, aby z nej vystupoval do priestoru. Tendencia je zjavná už vo fotografiách zo začiatku 80. rokov, pokračuje plastickými reliéfmi v Projekciách, v Posúvačoch expanduje nielen do priestoru, ale aj z formátu. A Colštok so všetkou poctou, je už samostatný priestorový objekt. Zhodnotením možností systému skladacieho metra ho nasledujú Posúvače, Stély… Hulíkova kocka rieši priestor v rovnakom tvarosloví ako nástenné objekty, ale v negatíve. Samostojace trojdimenzionálne objekty predstavujú priestorové zavŕšenie a zhodnotenie vývojového radu témy riešenej v grafikách a v závesných objektoch. Svetlo, kinetiku a zvuk v prieniku do priestoru využil i v dielach Blýskač a Blikač – ostali by však viac menej epizódou, nebyť skvelého a unikátneho podmanenia bratislavského korza Laserovou líniou s Laserovým orlojom z roku 1999.
Trojrozmernosť v čím ďalej tým sofistikovanejších väzbách je v jeho kompozíciách spravidla opretá o súslednú konštantu – postupný, iniciovaný, fázovaný pohyb. K jeho reálnej aktivizácii pomohla náhoda v roku 1984 -85 na výstave v Galérii Cypriána Majerníka. Pri filmovaní grafiky švenkujúce svetlo rozpohybovalo plastickú koláž. Vtedy iluzórne, neskôr reálne v podobe rotorov, neskôr posúvačov, colštokov…Pohyb predstavuje zmenu. V zásade vychádza z plochy, štvorca alebo kruhu. Z ich pilotnej, uzavretej formácie sa v rôznych fázach otvárania sa objavujú nové kompozície, vizuálne a farebné relácie, inak organizovaný priestor a vzťahy medzi jednotlivými prvkami . Objekty variabilitou a mobilnosťou ponúkajú divákovi hru na vlastnú voľbu zostavy, formátu a koloritu diela v rozsahu od úvodného stavu k finálnej možnosti a späť.
Ďalšou konštantou synergickou s priestorom a pohybom je mystifikácia, zneistenie, premenlivosť. Hra na dva plány, realitu – fikciu a medzi nimi napätie. Cesta z plochy pokračuje do priestoru. Krajina s cudzorodým geometrickým reliéfom. Vizuálne rozvibrovanie obrazu. Kompozícia vypadne – vytečie z plochy a za ňou ostane nič – čierna plocha. Útvar zmení svoje zoskupenie, siluetu i farebnosť. Posun prvkov odhalí spodné vrstvy opozitnej kvality . Digitálna interpretácia analógového sveta. Nič nie je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. Pracuje s prekvapivým vyústením, spojenie naberá atribúty hlavolamu, optického klamu, hry nielen manuálnej ale v pôsobivejšom zábere i mentálnej. Prejav je puristický, racionálny, hravosť je iba v celku, nie v detailoch, či jednotlivých elementoch. Premenlivosť a zneistenie je značkou stálosti výtvarného názoru VH.
Farba je v ponímaní VH rovnocenný faktor, dôležitá výrazová konštanta. Posilňuje kompozíciu, podporuje efekt pohybu, premenlivosti i mystifikácie. Koncept je založený na princípe kontrastu základných farieb, ktorý rozvíja v zhode s priestorovým charakterom diela v horizontálnych, vertikálnych , kruhových či diagonálnych líniách. Napriek tomu, že spravidla pracuje s redukovanou farebnou škálou a v súčasnosti ho zamestnáva inšpiratívna harmónia achromatických farieb čiernej, sivej a bielej, aký skvelý cit pre farbu a farebnú skladbu autor má, ukazujú veľkoformátové počítačové grafiky.
Vo všetkých médiách pracuje v sériách. Ich vývoj je priamo úmerný línii myslenia, vrstvenia nápadu a dohľadávania potenciálnych riešení výtvarnej pointy. Je to hra v tomto prípade dvomi smermi na rozkrývanie možností podľa scenára postupnosti. Jedným sú už spomínané série verzií tvaru, farby, pohybu, harmónie… druhým je narúšanie úvodného systému v „animovanom“ slede deštrukciou, poruchami, rozpadom, odstredivou / dostredivou silou…. Ambíciou je nájsť v téme silné variácie výtvarných možností. V tomto zmysle sa niekedy s časovým odstupom vráti k problému , ktorý následným rozvíjaním naklonuje, prípadne tretím návratom vytvorí mutanty. Stratégiou séria variácií sa Viktorovi Hulíkovi už ako zrelému autorovi, ktorý má za sebou výsledky a obrovské penzum práce, v tvorbe difúzne usadila ďalšia konštanta – couveé. Scelením svojich najlepších odrodových línii dosahuje výnimočné, harmonicky vyvážene autorské couveé na svetovej šachovnici univerzálnej geometrickej abstrakcie.
VIKTOR HULÍK – ARS GEOMETRICA (-1993+)
v stredu, 9.1.2013 o 18,00 hod.
DOM UMENIA, Námestie SNP 12, Bratislava
Výstava potrvá do 16.2.2013