BRATISLAVA 23. decembra (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič s najväčšou pravdepodobnosťou vráti zákon o sudcoch a prísediacich Národnej rade SR na opätovné prerokovanie. Rozhodnúť by mal v najbližších dňoch. V rozhovore pre agentúru SITA prezentoval niektoré výhrady k nedávno schválenej norme.
Týkali sa zrušenia inštitútu justičných čakateľov či povinnosti nových sudcov priznať väzby na príbuzných, ktorí pracujú v justícii. Aj keď hlava štátu nemá problém so zverejňovaním majetkových priznaní sudcov, iný názor má na to, aby nový sudca, ktorý prichádza do sudcovského stavu, musel zverejňovať, či nejaký jeho príbuzný pracuje na nejakom súde. „Veď on si zakladá svoju životnú kariéru, ide o neho a nie o jeho rodinu,“ dodal.
Prezident tiež nerozumie, prečo sa tak výrazne hovorí o otvorení justície pre občana. Podľa neho je justícia otvorená. Každé súdne pojednávanie, pokiaľ nemá určité špecifikum a súd o ňom nerozhodne, že bude neverejné, je pre ľudí prístupné, myslí si. Rovnako sú podľa neho verejné aj rozhodnutia súdov. „Takže z tohto pohľadu si myslím, že nič nového sa neudeje,“ dodal. Prezident Gašparovič si myslí, že aj keď je možné zákony meniť ako chceme, ich obsah vždy napĺňa človek svojim konaním, svojim rozhodovaním. Z tohto pohľadu podľa jeho slov súdnictvo na Slovensku potrebuje skôr obrodu myslenia a konania jednotlivých aktérov. „Ich myslenie, aj ich vzťah ku konkrétnej veci, zákon nerieši. Zákon určuje len formu, spôsob a rozpätie určitých možností, ktoré v rámci rozhodovania sudca má. To ostatné je už na jeho právnom vedomí a svedomí. A u nás najmä ide o to svedomie. Tu musíme hľadať určitú obrodu,“ poznamenal.
Novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ako súčasť prvého balíka opatrení na otvorenie justície. „Verejnosť do nej bude viac vidieť,“ argumentovala Žitňanská. Podľa nej mala novela od 1. januára preťať silné nitky, ktoré dnes umožňujú priame i nepriame ovplyvňovanie sudcov pri ich rozhodovaní, pretože predseda súdu by už nemohol dať sudcom odmeny.
„Od A po Z“
Zároveň by bol prísnejšie postihovaný, ak by vydal rozvrh práce, ktorý nedodržiava náhodné prideľovanie súdnych prípadov. Ľuďom mala priniesť vyššiu garanciu, že minister ani predseda súdu nemôžu zasiahnuť do súdneho konania. Ďalšou zásadnou zmenou v novele bolo umožnenie vyžiadať si každé súdne rozhodnutie. „Aj rozhodnutie v konaní, ktorého nie je účastníkom, ako aj neprávoplatné rozhodnutie,“ vysvetlila Žitňanská. Pritom od roku 2012 mali byť všetky súdne rozhodnutia prístupné na internete. Rovnako by mohli ľudia „od A po Z „sledovať výberové konania na sudcov, pri ktorých by sa zverejnili aj motivačné listy uchádzačov, pracovné životopisy a výberová komisia.
Zmenil by sa aj spôsob kreovania výberovej komisie, jeden člen mal byť z kandidátov Súdnej rady SR, jeden z kandidátov Národnej rady SR, dvaja z kandidátov vymenovaných ministrom a jedného člena výberovej komisie by volila na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia obsadzuje. Právna úprava výslovne preferuje najmä osoby z akademickej obce a neziskového sektora, nevylučuje však účasť zástupcov právnických profesií, ako sudcov a advokátov. Podobne sa malo postupovať pri výberových konaniach na predsedov súdov.
Iný pohľad na svet
Podľa novely by mal zaniknúť inštitút justičných čakateľov, ktorí by sa mohli stať vyššími súdnymi úradníkmi alebo odísť z justície. „Dnes v tomto uzavretom justičnom systéme, kde nie sme spokojní s tým, ako súdy fungujú, sudcovia na svoj obraz tohto nefungujúceho prostredia vychovávajú svojich nástupcov. Justičný čakateľ, ktorý príde zo školy, je vychovávaný prostredím, existujúcimi sudcami, vlastne nepozná iný svet, nevie, ako vyzerá,“ myslí si Žitňanská, podľa ktorej je to problém.
„My potrebujeme do justície dostať ľudí, ktorí majú aj iní pohľad na svet než dnešní sudcovia„. Na zrušenie justičných čakateľov vidí aj ďalší dôvod. „Je vážna pochybnosť, že výberové konania na justičných čakateľov, ktoré v minulosti za posledné dva roky prebehli, boli objektívne a že boli vyberaní najlepší z najlepších, “ upozornila Žitňanská. Pochybnosť podľa nej pramení z netransparentnosti týchto konaní. „Približne polovica čakateľov má, či už menom alebo príbuznosťou, nejakú väzbu na sudcov alebo právnikov, ktorí sa pohybujú v justičnom prostredí,“ uviedla ministerka.
Sudcovia mali mať po novom dostať aj garanciu, že nebudú šikanovaní prekladaním z jedného kolégia do druhého, lebo na to bude potrebný ich súhlas, resp. prerokovanie sudcovskou radou súdu, v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu.
„Na jednej strane voláme po špecializácia, a podľa mňa je dôležitá, a na druhej strane dnes zákon umožňuje sudcu prehodiť z agendy na inú agendu, napríklad trestniaka na civilnú agendu, vlastne zo dňa na deň,“ zdôvodnila potrebu zmeny ministerka Žitňanská. Podľa nej sa treba na túto situáciu pozerať aj z pohľadu občana. „Ako k tomu príde ten, čo sa ide súdiť, že sudca, ktorý robil 30 rokov trestné právo je zo dňa na deň preradený do občianskoprávneho kolégia a bez akejkoľvek možnosti prípravy súdil civilné veci? Akú dôveru môže mať ten človek, že naozaj bude jeho vec po odbornej stránke správne posúdená?“ pýta sa Žitňanská.
Podrobnejšie priznanie majetku
Preto malo dôjsť k zákazu takých presunov i keď ministerka pripúšťa, že ak je to pre chod súdu potrebné, tak potom je taký prechod možný. Sudcovi však mali dať aspoň tri mesiace na to, aby sa mohol prekvalifikovať. Rezort zjemnil v návrhu novely navrhované ustanovenie, ktoré znemožňovalo ujať sa funkcie sudcu počas piatich rokov od ukončenia pôsobenia vo vysokej verejnej funkcii, napríklad prezidenta, člena vlády či poslanca. Podľa nového textu by sudca, ktorý skončí v spomínanej funkcii, mohol súdiť, nesmel by však byť počas piatich rokov predsedom alebo podpredsedom súdu. Predišlo by sa tak v budúcnosti prípadom, keď sa z ministra spravodlivosti stal zo dňa na deň predseda Najvyššieho súdu SR.
Ďalšou zmenou mala byť povinnosť uchádzačov o voľné miesta sudcov predložiť zoznam blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva, vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie. Zoznam by museli predkladať každoročne aj sudcovia spolu s majetkovým priznaním. Majetkové priznania sudcov by mali byť podľa novely podrobnejšie ako doteraz. Z pozmeňujúceho návrhu poslanca za SDKÚ-DS Miroslava Beblavého vyplýva, že sudcovia majú informovať o každej hnuteľnej veci nad 6 600 eur. Deklarovali by aj majetkové pomery manželov a neplnoletých detí. Majetkové priznania by boli natoľko podrobné, aby z nich bolo jasné, akým majetkom ich predkladatelia reálne disponujú.