Aký bol rok 2011 pre Bratislavský samosprávny kraj?
Pre ľudí z celého Slovenska, nielen z Bratislavskej župy, znamenal jedno nepríjemné prekvapenie. To, čo sme už považovali za históriu – kríza, sa navrátila v druhej polovici roka. Keď som chodil medzi ľudí, často som od nich počul obavu, či bude ešte horšie. To, že sme krízu zažili už dvakrát, malo dopad aj na aktivity župy. Reagovali sme na ňu tým, že sme začali veľmi vážne šetriť a zároveň sme sa snažili kľúčové projekty, ktoré považujeme za
dôležité, udržať v chode. Aj o tom bol rok 2011. Z hľadiska celkovej spokojnosti však treba povedať, že bol pre župu lepší ako rok 2010. Najmä preto, lebo isté procesy, ktoré sme v roku 2010 nastavili, sme v roku 2011 mohli rozbehnúť.
Musel kraj pre krízu stopnúť aj niektoré zo svojich projektov?
V druhej polovici roka bežala na ministerstve financií veľmi vážna debata o daňovom mixe, ktorý by sa dotkol samospráv. Preto sme pri niektorých projektoch zvažovali, či ich nerozložíme na niekoľko rokov. K takýmto opatreniam sme napokon pristúpili napríklad v oblasti športovísk. Aj k financiám sme potom pristúpili podstatne
konzervatívnejšie. Poviem to na jednom príklade. Rátali sme podľa odhadov ministerstva financií s 18,5-percentným zvýšením príjmov z dane z príjmu fyzických osôb. To je veľmi slušná čiastka. Podstatnou časťou z nej sme chceli zaplatiť dlžoby, chceli sme tiež financovať rozvojové projekty. Prvý návrh, ktorý v lete prišiel,
bol už okolo troch percent, namiesto pôvodných osemnástich. Nakoniec to bolo nejakých osem percent. Bolo to teda podstatne menej peňazí, ako sa očakávalo. To vás potom núti o projektoch uvažovať tak, že necháte len tie dôležité. Zároveň ale musíte veľmi prísne šetriť na všetkom ostatnom.
Aké boli tie najdôležitejšie projekty, ktoré sa na župe urobili v roku 2011?
Ja považujem za kľúčovú dopravu, kde to prebiehalo na viacerých úrovniach. Podarilo sa napríklad doslova vykopnúť z bránkovej čiary loptu v prípade TEN-T, integrovaného dopravného systému. Projekt bol prakticky na odpis a už boli alternatívne návrhy, čo s ním spraviť. Vďaka tomu, že sme neustále tlačili na vládu, na
ministerstvo dopravy, bratislavský magistrát aj na primátora, sa nám ich podarilo presvedčiť, že Bratislava a župa nebudú mať v nasledujúcich rokoch možnosť dať dokopy 300 – 400 miliónov eur na koľajovú dopravu. V projekte je možnosť čerpať prostriedky z eurofondov. Keď sú v Bratislave zápchy pre autá prichádzajúce od
Senca, Pezinka, Dunajskej Stredy či od Malaciek, zbadáte, že existuje popri ceste aj koľaj. Tá môže byť využitá pre vlaky, ktoré môžu vchádzať do vnútra Bratislavy. Práve tento projekt integrovaného dopravného systému to v sebe obsahuje. Obsahuje však v sebe aj prepojenie cez rieku Dunaj, teda aj petržalskú vetvu, ktorú má na
starosti mesto. To ďalšie, čo považujem za kľúčové je, že sa podarilo dostať ako národnú prioritu nultý obchvat Bratislavy aj rýchlostnú cestu R7.
Tretina poslancov pochádza z Bratislavy a Bratislavskej župy, napriek tomu to však v niektorých prípadoch nie je cítiť.Pavol Frešo
Dlhodobo presadzujete, aby Bratislavský kraj nebol diskriminovaný pri čerpaní peňazí z fondov Európskej únie. Podarí sa to?
Je to pomerne dlhá cesta, ale jedným z predpokladov je, že v ich čerpaní sme úspešní. Budeme žiadať aj v ďalších oblastiach, v ktorých teraz peniaze čerpať nemôžeme, aby sa to v budúcnosti dalo. Ide napríklad o renováciu škôl či v zariadeniach sociálnych služieb. V oblasti eurofondov sú úspešné revitalizácie v mestách
a obciach, napríklad revitalizácia v Pezinku, Novej Dedinke či Bernolákove. Po 60 rokoch sa tiež podarilo to, v čo možno nikto neveril, teda že sa začne stavať most cez rieku Moravu. Je tam aj istý nový prístup v oblasti čerpania eurofondov. Každé čerpanie bude podmienené istým rastovým impulzom, teda že to musí priniesť niečo pre ekonomiku. Tam vidím možnosť pre Bratislavskú župu, že sa bude investovať do infraštruktúry.
Ako to vyzerá v Bruseli, sú naklonení tomu, aby župa mohla čerpať eurofondy aj v ďalších oblastiach?
Budeme musieť vyvinúť tlak na predstaviteľov, ktorí nás zatupujú v Bruseli. Oceňujú zmenený prístup, ktorý robíme, sú nám nápomocní. Neviem vám v tejto chvíli povedať výsledok, ten predpoklad je však veľmi rozumný. Dokazujeme, že čerpať peniaze vieme. Som presvedčený, že sa to podarí. Robíme pre to všetko, čo
vieme a čo robiť môžeme.
Spomínali ste výstavbu nultého obchvatu Bratislavy, čo je štátny projekt. Ako do neho zasahuje Bratislavský samosprávny kraj?
Župa sa môže podieľať na odbúraní byrokracie. Podarilo sa tiež vybudovať na kraji veľmi silnú autoritu voči mestám a obciam, ktoré máme priamo v území. Župa získava podporu u ľudí pre dopravné riešenia. Balík na diaľnice je len jeden, ale dostáva z neho ten, kto je schopný získať podporu u ľudí. Som pevne presvedčený, že
v tomto je župa lídrom v rámci Slovenska.
Niektorým obciam sa nepáčia riešenia diaľnice v ich blízkosti a vystúpili proti tomu.
To je ale vecou rokovania. Oni sa vyhradili voči tomu, aký má diaľnica dopad na ich život. To nie je o tom, že by mala byť vedená úplne inde. To je o tom, ako redukujete následky. Ja považujem túto debatu za úplne legitímnu. Myslím si, že ju treba viesť teraz, aby potom, keď sa už bude stavať, s tým neboli žiadne problémy.
Podporíte tieto obce ako bratislavský župan?
Podporím ich v jednej veci, aby to malo na ľudí malý dopad. Budeme hľadať riešenia, ktoré im za pomerne málo peňazí môže výrazne skvalitniť život, ale nebude stáť obchvat radikálne pretrasovanie.
Aké by to mali byť riešenia?
Napríklad protihlukové steny, či drobné predĺženie tunela von z Karpát. To sú všetko technické riešenia. Počúval som veľmi pozorne debatu Národnej diaľničnej spoločnosti s aktivistami a je úplne jasné, že technické riešenia sú otázkou peňazí. Ja si myslím, že na toto sa peniaze nájdu. Zároveň ale hovorím, že nemôže ísť o riešenie, ktoré by celý proces zabrzdilo a odložilo by ho do neurčita.
Napriek tomu, že je Bratislavská župa súčasťou mnohých legislatívnych procesov, jej pripomienky často akceptované neboli. Verte mi, že keď budem poslanec, tak si každý dá veľký pozor na to, či pripomienky akceptuje.Pavol Frešo
V Bratislavskom kraji sa chystá aj projekt Bratislavskej integrovanej dopravy. Kedy by mohla začať fungovať?
Prvý úspech máme za sebou, Bratislavská župa vytendrovala pre integrovanú dopravu označovače do autobusov, ktoré sú už aj namontované. Podobné riešenie čakáme aj zo strany mesta a Železníc. Myslím si, že je to otázkou niekoľkých mesiacov, kedy sa to podarí. Máme takú predstavu, že ak všetko pôjde dobre, tak na jeseň by sme istú časť smerom na Záhorie mohli mať zaintegrovanú. Závisí to ale od troch silných subjektov, od župy, od mesta a od Železníc SR.
Konečným cieľom je pokryť aké veľké územie?
Celú župu.
Pripravovaná diaľničná križovatka Triblavina by mala výrazne odľahčiť dopravu v obciach Chorvátsky Grob, Slovenský Grob, Bernolákovo, Ivanka pri Dunaji či Svätý Jur. Chystajú sa ďalšie takéto projekty?
Nultý obchvat je národnou prioritou, R7 je národnou prioritou, chceli sme však doniesť ľuďom niečo aj teraz. Vytypovali sme niekoľko miest smerom na Záhorie, niekoľko miest smerom na Trnavu, kde by sme mohli
urobiť nové križovatky, prípadne nové nájazdy a zjazdy na diaľnicu a začali sme rokovať s Národnou diaľničnou spoločnosťou. Triblavina je prvý úspech. Vybrali sme aj iné úseky, chceme napríklad odľahčiť od dopravy centrum Senca. Chceme tiež, aby bol zjazd a nájazd pri Stupave, to isté chceme urobiť aj pri Malackách.
Župa zvolila aj novú taktiku v rekonštruovaní škôl. Ako by sa malo postupovať pri opravách?
Za predchádzajúce vedenie sa robili napríklad dve obrovské opravy. Napríklad sa opravovalo z eurofondov Konzervatórium v Bratislave a Gymnázium na Grösslingovej. Obidve budovy sú pekné. Podľa mňa to ale
nebolo manažérsky správne rozhodnutie. Manažérsky správne rozhodnutie je, že keď máte havarijný stav na viacerých školách v rámci kraja, tak musíte opravovať všade. Chceme opraviť najkrikľavejšie stavy v celom území, aj keď pôjde o podstatne menšie sumy, teda desaťtisíce, možno stotisíc eur. Je to lepšie
riešenie ako urobiť jednu miliónovú investíciu. Nemôže to byť tak, že opravíte niekde kompletne celú budovu od základov až po strechu a niekde inde tečie strecha.
Kraj chce tiež zatraktívniť pre učiteľov ich povolanie a pritiahnuť ich na svoje územie. Ako ich chcete motivovať?
Využívame naše internáty v Bratislave a celom kraji. Ponúkli sme a stále ponúkame ich kapacity pre učiteľov ako zľavnené, záujem o takéto ubytovanie zo strany učiteľov narástol. Myslím si však, že to, čo má vplyv na kvalitu v školách, sú aj platy učiteľov. Zaviedli sme preto veľmi silnú motivačnú zložku pre všetkých riaditeľov škôl, ktoré spadajú pod Bratislavskú župu na to, aby hľadali rezervy na zvyšovanie platov svojich učiteľov. Riaditelia
budú priamo odmeňovaní podľa toho, ako sa im podarí zvýšiť plat učiteľom. Toto riešenie je monitorované mesačne od prvého januára. Keď budeme mať prvé výsledky, chceme ich predstaviť. Na odmenenie riaditeľov sme našli prostriedky v rozpočte.
O koľko očakávate, že by sa učiteľom mohol zdvihnúť plat?
Myslím, že to priemerné zvýšenie, ktoré tam vychádza u riaditeľov, je o 14 percent. Dali sme do toho naozaj dosť peňazí, aby sme ich motivovali.
V marcových voľbách ste boli zvolený do parlamentu. Budete v ňom presadzovať záujmy samosprávy?
Hlavný záujem je presadiť tie riešenia, ktoré ľudia v území potrebujú. Chcem, aby sme tam zastupovali samosprávu a hlavne ľudí, ktorí v nej priamo žijú. Myslím si, že vplyv na legislatívu by župy mali mať. To je moja iniciatíva, aby Bratislavská župa bola v parlamente poriadne zastúpená. Tretina poslancov pochádza z Bratislavy
a Bratislavskej župy, napriek tomu to však v niektorých prípadoch nie je cítiť. Nemám záujem o to, aby som šiel do exekutívy. Pre mňa je župa absolútna priorita. Napriek tomu, že je Bratislavská župa súčasťou mnohých legislatívnych procesov, jej pripomienky často akceptované neboli. Verte mi, že keď budem poslanec, tak si
každý dá veľký pozor na to, či pripomienky akceptuje.
Máte aj konkrétnu predstavu o tom, čo by ste chceli navrhnúť v záujme župy?
Myslím si, že všetkým by pomohlo, keby žiadny zákon nedával záväzok župám, mestám, či obciam, ktorý nemajú krytý v rozpočte. Dnes to tak nie je. Napríklad v sociálnej oblasti máte záväzky, ktoré nie sú kryté v rozpočte a musíte ich platiť. Je to absurdné. To sa premieta do viacerých zákonov, nielen v sociálnej oblasti.
Budete stíhať zastávať obe funkcie – župana aj poslanca?
To sa už v minulosti stalo, trvalo to pol roka a nebol s tým žiadny vážnejší problém. Myslím si, že to je vec toho, ako si to človek zorganizuje a hlavne toho, čo chce dosiahnuť. V parlamente mám skromné ciele, ide naozaj o vplyv na legislatívu, nejde mi o žiadny vážny kariérny rast. To všetko si nechávam pre samotnú župu.
Myslím si, že je v tom niečo, čo sa vzájomne podporuje a nie niečo, čo by sa malo vylučovať.
Spomínali ste, aký bol pre Bratislavskú župu rok 2011. Aké sú ale plány samosprávy na rok 2012?
Tam bude rozhodujúce dotiahnuť projekty, ktoré som pomenoval, či už je to TEN-T alebo cyklomost cez Moravu, aj projekty v školstve a zdravotníctve. Po prvé, budeme sa musieť vyrovnať s hrozbou krízy. To nie je jednoduchá vec, čo sa ukázalo už pri rozpočte. Po druhé, dôležité bude udržať rozvojové projekty, ktoré máme naplánované. Chceli by sme tiež podporiť budovanie plavárne na Pántoch, aby ja tá časť Bratislavy ako je Rača, Vajnory, Krasňany, mali svoju plaváreň. V oblasti športu a voľného času by sme tiež chceli vybudovať niekoľko športovísk. Chceme tiež pokračovať v tradícii Župnej jesene, ktorú sme založili minulý rok. Župná jeseň sa ukázala ako silná značka. Najprv to bol len taký nápad ako pokračovanie v Kultúrneho leta, ktoré je v Bratislave veľmi obľúbené. Tento rok teda chceme v Župnej jeseni pokračovať a chceme ju zopakovať v ďaleko širšom rámci.
Zhovárala sa Danka Hajčáková
