BRATISLAVA 19. júna (WEBNOVINY) – Francúzsky herec a komik Jean Dujardin sa na celom svete preslávil ako hviezda nemých filmov George Valentin v oscarovom filme The Artist (2011). Doma ho však už v tom čase dobre poznali, mal rozbehnutú slušnú kariéru a na konte množstvo úspešných filmov, predovšetkým komédií.
Jean Edmond Dujardin sa narodil 19. júna 1972 v Rueil-Malmaison na západnom predmestí Paríža. V súčasnosti svetoznámy herec vraj ale ako dieťa bojoval so slovami. „Nebol som dyslektik, bol som len veľmi pomalý,“ zaspomínal si v rozhovore pre magazín The Hollywood Reporter.
„Čas som trávil snívaním s otvorenými očami. Hovorili mi ‚Jean de la lune‘ (Jean z mesiaca), pretože som sa nedokázal sústrediť a nepočúval som,“ prezradil s tým, že jeho rodičia mali o neho také obavy, že ho dokonca vzali k viacerým psychoterapeutom, no ako hovorí, on len „bol vo svojom svete“.
Herecké začiatky
Po strednej škole začal pracovať v rodinnej stavebnej firme. Počas desaťmesačnej povinnej vojenskej služby však začal písať komediálne skeče a monológy a zvažovať, že by mohol vyskúšať hereckú kariéru. Začínal autorskými komediálnymi one-man šou v rôznych baroch a kabaretoch v Paríži.
Pozornosť na seba po prvý raz pritiahol, keď sa v roku 1996 ako člen komediálnej skupiny Nous C Nous objavil vo francúzskej talentovej šou Graines de star.
V rokoch 1999 až 2003 účinkoval vo francúzskej verzii kanadského komediálneho seriálu Un gars, une fille, kde spoznal aj svoju budúcu manželku Alexandru Lamy.
Neskôr sa presunul k filmu. V roku 2005 stvárnil titulnú postavu a predstavil sa aj na soundtracku v komédii Brice z Nice o blond surfistovi posadnutom Patrickom Swayzem v akčnom krimi Bod zlomu z roku 1991.
Agent 117 a prvá dráma
Nasledovala jeho prvá spolupráca s režisérom filmu The Artist Michelom Hazanaviciusom, keď si pod jeho taktovkou zahral sexistického a rasistického superšpióna Huberta Bonisseura de La Bath v paródii bondoviek s názvom Agent 117 (2006). Táto rola mu vyniesla cenu Étoile d’Or a nomináciu na Césara pre najlepšieho herca. Predstavil sa aj v pokračovaní OSS 117: Stratený v Riu (2009).
V roku 2007 si zahral v dramédii 99 frankov v réžii Jana Kounena. V tom istom roku sa na filmovom plátne po prvý raz predstavil v dráme, keď stvárnil utrápeného otca a policajta v krimi Falošná identita režiséra a scenáristu Francka Mancusa.
O rok neskôr sa predstavil po boku legendárneho Jean-Paula Belmonda v dráme Muž a jeho pes (2008) a rok 2010 priniesol čiernu komédiu Cinkot ľadu, v ktorej si zahral po boku Alberta Dupontela stvárňujúceho rakovinu jeho postavy.
The Artist a medzinárodné uznanie
Skutočný medzinárodný prielom v jeho kariére prišiel v roku 2011, keď zažiaril v hlavnej úlohe nemého čierno-bieleho filmu The Artist. Za stvárnenie hviezdy nemých filmov Georgea Valentina, ktorý sa nevie zmieriť s nástupom zvukového filmu, získal Zlatú palmu v Cannes, kde snímka absolvovala svetovú premiéru.
Na toto ocenenie neskôr nadviazali aj ďalšie trofeje, vrátane ceny americkej hereckej asociácie Screen Actors Guild (SAG), Zlatého glóbusu, ceny BAFTA a ocenení viacerých asociácií kritikov. Koncom januára sa stal len štvrtým Francúzom, ktorý získal nomináciu na Oscara v kategórii Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, a vo februári ju ako vôbec prvý aj získal.
Len on a Rakúšan Christoph Waltz pritom získali za jeden film Zlatú palmu, cenu SAG, Zlatý glóbus, cenu BAFTA i Oscara.
Trailer oscarového filmu The Artist (2011)
https://www.youtube.com/watch?v=OK7pfLlsUQM
O svojich plánoch nakrútiť nemý film mu vraj Michel Hazanavicius po prvý raz povedal už počas práce na druhom filme o agentovi 117. „Povedal: ‚Chcel by som urobiť nemý film,‘ a ja na to: ‚Dobre, a ja by som chcel ísť na Mesiac!‘ Ale on je veľmi vytrvalý a začal písať, až mi jedného dňa ukázal scenár. Povedal som mu, že je to úžasné, ale bude veľmi zložité pohnúť s tým,“ zaspomínal si na vznik filmu The Artist, ktorý napokon okrem množstva ďalších ocenení, získal aj päť Oscarov.
Aby sa zoznámil s nemým filmom, začal spolu s Hazanaviciusom chodiť do Paris Cinematheque, kde spoznal klasiky ako Sunrise (1927) F. W. Murnaua alebo Ecce homo! (1928) Kinga Vidora. Práve tam vraj zistil, že nemé filmy majú aj veľmi modernú stránku, ktorú chceli svojím filmom zachytiť.
Vo februári sa do francúzskych kín dostala komédia Neverníci. V projekte, ktorý má podobu série krátkych filmov, si zahral a taktiež sa podieľal na scenári a réžii.
Najbližšie pracovné plány
Medzi pripravované snímky, v ktorých by si mal zahrať, patrí triler Möbius a tiež remake romantickej komédie Un moment d’égarement z roku 1977, v ktorej by si mal zahrať spolu s Vincentom Casselom.
Najnovšie sa hovorí aj o jeho možnom účinkovaní v trileri The Wolf of Wall Street režiséra Martina Scorseseho. V prípade, že by rokovania o stvárnení švajčiarskeho bankára Jean-Jacquesa Handaliho dopadli dobre, pridal by sa k už skôr potvrdeným Leonardovi DiCapriovi, Jonahovi Hillovi a Kyleovi Chandlerovi.
Napriek nesmiernemu úspechu a pozornosti, ktoré mu priniesol film The Artist, sa Dujardin nehrnie do toho byť hollywoodskou celebritou. Jedným z dôvodov je to, že nehovorí dobre po anglicky, pričom učiť sa začal len v októbri minulého roka.
Kastingová režisérka Laray Mayfield v tejto súvislosti s jeho kariérou poznamenala, že úlohu v americkom filme môže získať len v tom prípade, že budú hľadať Francúza.
Jean Dujardin si vo videu z dielne Funny or Die uťahuje zo svojich príležitostí v Hollywoode
https://www.youtube.com/watch?v=G00htgaGEPs
S manželkou Alexandrou Lamy, ktorú si vzal 25. júla 2009, má tri deti – dvoch synov a jednu dcéru vo veku od 10 do 14 rokov. „Doma som otec. Bez nich by som bol veľmi slávny herec, ale veľmi osamelý. Aký zmysel by mal taký úspech?“ povedal Jean Dujardin na adresu svojej rodiny pre The Hollywood Reporter.
Informácie pochádzajú z webových stránok en.wikipedia.org, www.imdb.com, www.hollywoodreporter.com, www.csfd.cz a archívu agentúry SITA.