BRUSEL 13. mája (WEBNOVINY) – Francúzsko aj napriek kríze na Ukrajine splní svoje záväzky voči Rusku a dodá mu lode na prepravu vrtuľníkov.
S odvolaním sa na diplomatické zdroje z Paríža o tom informuje tlačová agentúra Reuters. Celý kontrakt má hodnotu až 1,2 miliardy eur.
USA a Európa sú proti
Francúzsko sa dostalo pod nátlak zo strany Spojených štátov aj niektorých európskych krajín, ktoré ho vyzývali, aby vysoko dômyselnú armádnu techniku v súčasnej situácii Moskve nedodalo. Paríž reagoval len s tým, že kontrakt je ochotný prehodnotiť v októbri tohto roka.
Separatisti útočili na Ukrajine granátometmi, zabili vojakov
Doneck a Luhansk vyhlásili samostatnosť, chcú patriť k Rusku
Na Globsec v Bratislave príde aj opozičný líder Kličko
Zoznam sankciovaných sa rozšíril už aj o dve krymské firmy
Musíme sa zamerať na aktívnu podporu Ukrajiny, tvrdí Kukan
Okrúhly stôl ukrajinských politikov sa bude konať v stredu
Francúzsko uzavrelo s Ruskom dohodu o dodaní dvoch lodí typu Mistral ešte v roku 2011. „Mistraly nie sú súčasťou tretieho kola sankcií. Budú preto dodané,“ cituje Reuters zdroj z prostredia francúzskej vlády.
Ruské ministerstvo obrany ešte v marci varovalo Paríž pred nedodržaním dohody a pohrozilo uvalením finančnej pokuty v prípade, že kontrakt bude zrušený.
—-> TU.
Dlho diskutovaná dodávka vojenskej techniky je vôbec prvou tohto druhu zo strany členského štátu Severoatlantickej aliancie od pádu Sovietskeho zväzu. Presadil ju ešte vtedajší prezident Nicolas Sarkozy, podľa ktorého kontrakt vytvorí vo Francúzsku asi 1000 dodatočných pracovných miest.
Prvá loď nazvaná Vladivostok dorazí do Ruska v poslednom kvartáli tohto roku. Druhé plavidlo Sevastopoľ pomenované po prístave na Krymskom polostrove dostane Moskva v roku 2016.
Najnovšie sankcie Únie prehĺbia krízu, varuje Rusko
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy pozval v utorok Moldavsko, aby 27. júna podpísalo s Európskou úniou asociačnú dohodu. Prezident únie zároveň odkázal, že 28-členný blok bude pomáhať chrániť túto krajinu pred hrozbami zo strany Ruska, ktoré je proti rozširovaniu EÚ smerom na východ.
Moldavsko je podľa Van Rompuya „európska krajina, ktorá zohráva kľúčovú rolu na udržanie mieru a stability vo východnej časti Európy“.
Po stretnutí s moldavským premiérom Iuriem Leancom konštatoval, že Moldavsko pokročilo v reformách, no musí naďalej pokračovať v boji proti korupcii, v zlepšovaní podmienok na podnikanie ako aj v reforme súdnictva.
Podľa Kremľa budú mať práve opačný účinok. „Nielenže neprispejú k riešeniu, ale prehĺbia rozdiely a ohrozia hľadanie spoločnej cesty k riešeniu krízovej situácie na Ukrajine,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom stanovisku bez bližšieho spresnenia.
Ministri zahraničia Európskej únie v pondelok rozšírili sankcie voči Rusku v súvislosti s Ukrajinou, pričom pridali na zoznam potrestaných dve krymské spoločnosti a 13 osôb.
Brusel už pred anexiou Krymu zmrazil účty a zakázal vstup na územie EÚ 48 Rusom a Ukrajincom, tentoraz však ide o prvý prípad, keď 28-členný blok trestá aj spoločnosti. Prísnejšie opatrenia zo strany únie sa však už pred ukrajinskými prezidentskými voľbami plánovanými na 25. mája neočakávajú.
Rusko reaguje na sankcie, USA nepredĺži využívanie vesmírnej stanice
Rusko nepredĺži Spojeným štátom využívanie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) po roku 2020 a neumožní im ani používanie ruských raketových motorov na vojenské účely. Moskva tak reaguje na sankcie zo strany USA voči ruským technologickým firmám za krízu na Ukrajine.
Ako v utorok oznámil ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin, Rusko odmietne žiadosť Washingtonu, aby mohol využívať ISS až do roku 2024. Na stanicu, ktorú spoločne obsluhuje 15 krajín, sa dá momentálne dostať jedine ruskými raketami Sojuz. Spoločná vesmírna misia sa však podľa Rogozina skončí v roku 2020.
Vicepremiér tiež informoval, že Rusko od júna preruší používanie amerického navigačného systému GPS na svojom území. Rusko totiž požaduje, aby Washington povolil využívanie ruského systému GLONASS na americkom území, na čom sa obe strany nedokázali dohodnúť. Rogozin varoval, že ak sa nedohodnú do septembra, stanice GPS v Rusku budú trvalo zrušené.
Ukrajinský premiér išiel do Bruselu, stretol sa s vedením Únie
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk spolu s členmi jeho vlády prišiel v utorok do bruselského sídla EÚ, kde sa stretol s predstaviteľmi výkonného orgánu bloku vrátane predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa.
Jaceňuk zavítal do Bruselu po takmer dvoch mesiacoch. V marci tu podpísal hlavné prvky dlho odkladanej asociačnej dohody, ktorej odmietnutie bolo jedným z dôvodom vypuknutia násilných protestov proti vtedajšiemu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi.
Malo by prísť k ďalším podpisom vzájomných dohôd. Podstatnejšie časti týkajúce sa voľného obchodu by sa však mali podpísať až po májových prezidentských voľbách. EÚ chce však Kyjevu pomôcť aj ekonomicky v podobe úverov v celkovej hodnote 11 miliárd eur.
EÚ spolu s USA dúfa, že prezidentské voľby na Ukrajine naplánované na koniec mája ukončia nepokoje na východe Ukrajiny. Problémy s voľbami má však susedné Rusko, ktorého vláda navrhuje ukončenie ozbrojených operácii proti proruským povstalcom v pohraničných regiónoch.
Hlasovaniu by podľa Moskvy mala predchádzať aj debata o novej podobe ústavy. Moskva totiž navrhuje federalizáciu krajiny v záujme väčších právomoci pre regióny s etnickými Rusmi. Ich predstavitelia po nedeľňajších referendách v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili nezávislosť od vlády v Kyjeve.
Nemecký minister zahraničia prišiel na Ukrajinu
Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier v utorok pricestoval na Ukrajinu, aby pomohol nadviazať rokovania medzi ukrajinskou vládou a jej protivníkmi v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré po víkendových referendách vyhlásili nezávislosť od Kyjeva.
Dialóg je súčasťou krízového plánu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej sprostredkovateľské úsilie podporuje ako jeden z jej členov i Rusko. Steinmeier po rannom prílete do Kyjeva vyjadril nádej, že sa podarí docieliť rýchle prepustenie rukojemníkov zadržiavaných separatistami ako aj uvoľnenie obsadených vládnych budov. Vyzdvihol taktiež dôležitosť prezidentských volieb na Ukrajine naplánovaných na 25. mája.
Moldavsko chce podpísať dohodu s EÚ napriek nátlaku Ruska
Moldavský prezident uviedol, že jeho krajina využije svoje „suverénne právo“ a podpíše asociačnú dohodu s 28-člennou európskou úniou napriek vonkajším politickým a ekonomickým tlakom. Nicolae Timofti vo svojom vyjadrení nezmienil konkrétne Rusko, je to však Moskva, čo sa stavia proti dohode Moldavska s EÚ, ktorú vláda v Kišiňove dúfa podpísať tento rok.
V minulosti Rusko podniklo odvetné obchodné opatrenia proti susedným pobaltským štátom a Ukrajine, keď sa tieto krajiny snažili o bližšie vzťahy so Západom. V pondelok sa Timofti stretol s námestníkom generálneho tajomníka NATO Alexandrom Vershbowom, ktorý ponúkol konsolidáciu bezpečnosti v Moldavsku, ktoré je neutrálnym štátom.
Napätie vo vzťahoch medzi Moldavskom a Ruskom sa zvýšilo po zadržaní lietadla ruského vicepremiéra Dmitrija Rogozina počas jeho návštevy regiónu uplynulý víkend. Rusko má tiež stále stovky svojich vojakov v odštiepeneckom moldavskom regióne Podnestersko.
