BRATISLAVA 1. februára (WEBNOVINY) – Fond národného majetku SR (FNM) je presvedčený o výhodnosti privatizácie šiestich najväčších teplárenských spoločností, v ktorých drží 100-percentné podiely. „Porovnaním očakávaného výnosu z predaja 100 % majetkových podielov oproti očakávanému dividendovému výnosu je výhodnejší predaj majetkových účastí v teplárenských spoločnostiach strategickému investorovi. Okamžitý výnos z predaja je z hľadiska fiškálneho a z hľadiska konsolidácie verejných financií výhodnejší ako dlhodobá pozícia FNM ako investora v podnikoch lokálneho významu,“ uviedol fond v analýze ekonomickej výhodnosti držania akcií s cieľom príjmu z dividend alebo predaja akcií, o ktorej by mal rokovať v stredu vládny kabinet.
Ak by ministri v stredu schválili predaj teplárenských spoločností v Bratislave, Žiline, Martine, Zvolene, Trnave a v Košiciach, fond predpokladá ukončenie celého privatizačného procesu zhruba do jedného roka. „Predpokladáme, že výber poradcu by mal trvať približne tri až štyri mesiace. Samotný predaj, vrátane prípravnej fázy by mal trvať približne osem až desať mesiacov, v závislosti od zvolenej štruktúry a procesu predaja,“ uviedol fond. Výberové konanie by sa malo podľa fondu realizovať s medzinárodnou účasťou prostredníctvom privatizačných poradcov. „Príjmy budú predstavovať trhovú cenu za predaj, ktorá bude výsledkom súťaže,“ uviedol FNM, podľa ktorého sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur.
Podľa fondu privatizácia nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. „Cena je a bude aj naďalej regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,“ zdôraznil fond, podľa ktorého predaj teplárenských spoločností je výhodný aj z toho hľadiska, že potrebné budúce investície do ekologizácie teplárenských spoločností zabezpečí súkromný investor. Štát by tak mal ušetriť eurofondy, ktoré mali na tento účel smerovať. „Ušetrené prostriedky plánované z EÚ fondov bude možné použiť na iné priority vlády ako diaľnice či informatizáciu spoločnosti,“ dodal fond.
Fond zdôvodňuje výhodnosť predaja teplární najmä dlhotrvajúcim poklesom objemov predaného tepla a z toho vyplývajúcim znižovaním zisku, rastúcou úverovou zaťaženosťou teplárenských firiem, nevyhnutnosťou realizácie investícii do ekologizácie, či celkovou zastaranosťou tepelno–technologických zariadení. Fond taktiež v analýze poukazuje na veľké rezervy teplárenských spoločností v optimalizácii nákladov, na nevýhodné obstarávania a nízku rentabilita realizovaných investícií, či na znižujúcu sa konkurencieschopnosť a ústup z pozícií na trhu s teplom.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností chcela realizovať ešte druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Odpredaj majetku však už kvôli predčasným parlamentným voľbám v roku 2006 nestihla. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne vtedy prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.
“Analýza teplárenských spoločností je prvou z analýz predkladanou vláde SR zaoberajúcou sa ekonomickou výhodnosťou držania akcií s dôvodu príjmu dividend alebo predaja akcií. Nasledujúca analýza sa bude týkať zdôvodnenia predaja spoločností autobusovej dopravy a spoločnosti Slovak Telekom, a.s.,“ konštatoval fond.
