SNS Slovenská národná strana

Profil strany SNS

Slovenská národná strana (SNS) sa považuje za najstaršiu slovenskú politickú stranu  v Uhorsku a Česko-Slovensku, ktorá pôsobila v rokoch 1871–1938. V rokoch 1945 až 1989 bola jej činnosť zakázaná. Jej znovuzrodenie nastalo v roku 1990 a pôsobí až dodnes. Ide o nacionalisticky orientovanú stranu, ktorá sa pričinila o vznik prvej Československej republiky.

SNS história

Vznik najstaršej slovenskej politickej strany súvisí s dátumom 6. jún 1871, keď sa pri príležitosti 10. výročia Memoranda národa slovenského (1861) v meste Martin z podnetu Viliama Paulinyho-Tótha uskutočnila konferencia. Boli na nej prítomné popredné osobnosti vtedajšieho slovenského národného hnutia. Počas konferencie sa rozhodlo, že Slováci sa zúčastnia v roku 1871na voľbách do uhorského snemu s vlastnou politickou stranou a s kandidátmi. Pri tej príležitosti bola vytvorená strana s názvom Slovenská národná strana (SNS), ktorá až do roku  1918 predstavovala jedinú slovenskú politickú stranu. Viliam Pauliny-Tóth sa stal jej prvým predsedom. Túto funkciu zastával až do roku 1875.

Najvýznamnejší predsedovia historickej SNS

• Viliam Pauliny-Tóth (1871 – 1875)
• Matúš Dula (1914 – 1918)
• Martin Rázus (1929 – 1937)

V období od roku 1878 do začiatku 20. storočia bola SNS politicky pasívna. Dôvodom bol protest proti narastúcej maďarizácii v Uhorsku. Štyri poslanecké kreslá sa podarilo tejto strane získať až vo voľbách v roku 1901. O päť rokov neskôr sa počet poslancov zvýšil na sedem.

Cieľmi vtedajšej strany SNS bolo presadiť dodržiavanie národnostného zákona z roku 1868 a snaha o vyučovanie na školách v slovenskom jazyku. Žiadala tiež o vrátenie majetku Matice slovenskej. Po viacerých neúspechoch a odmietnutiach sa spojila s českými politickými predstaviteľmi. Výsledkom ich spolupráce bol v roku 1918 vznik Československej republiky.

V roku 1920 strana SNS začala spolupracovať so Slovenskou ľudovou stranou – SĽS, ktorá sa od roku 1925 premenovala na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu – HSĽS. Ich volebným programom boli okrem iného aj snahy zachovať rovnováhu medzi Českom a Slovenskom a uplatňovanie autonomistických požiadaviek Slovenska.

V roku 1938 došlo k zlúčeniu týchto dvoch strán. Po roku 1945 bola činnosť SNS zakázaná.

Znovuzrodenie SNS (1990)

Po novembrových udalostiach v roku 1989 došlo k zmenám, ktoré prispeli k znovuzrodeniu Slovenskej národnej strany. Staronový politický subjekt nadviazal na štúrovskú, cyrilo-metodskú a memorandovskú štátotvornú tradíciu. Táto národne orientovaná, stredopravá a konzervatívna strana bola zaregistrovaná Ministerstvom vnútra SR 7. marca 1990. Ustanovujúci snem sa konal 19. mája 1990.

Predsedovia znovuzrodenej SNS:

• Víťazoslav Moric (19. máj 1990 – 1990)
• Jozef Prokeš (marec 1991 – 1992)
• Ľudovít Černák ( 10. október 1992 – 19. február 1994)
• Ján Slota ( 19. február 1994 – 25. september 1999)
• Anna Malíková, od roku 2001 Belousovová (25. september 1999 – máj 2003)
• Peter Súlovský ( máj 2003)
• Ján Slota (31. máj 2003 – 6. október 2012)
• Andrej Danko (6. október 2012)

Ján Slota, ktorý pre nezhody s vedením v roku 1999 bol s funkcie predsedu odvolaný, si ešte v tom istom roku založil nový politický subjekt s názvom Pravá slovenská národná strana (P-SNS), ktorému bol predsedom. V roku 2003 sa konal zlučovací snem, na ktorom sa  strany SNS a P-SNS zlúčili. Predsedom sa opäť stal Ján Slota a podpredsedníčkou Anna Belousovová.

Andrej Danko , ktorý zastáva predsednícky post SNS doteraz, Jána Slotu nahradil od októbra 2012.

Volebné obdobie 1990 – 1992

V prvých parlamentných voľbách po znovuoživení strany SNS dosiahla 14,7 percenta hlasov a mandát 22 poslancov v Národnej rade SR(NR SR). Strana sa stala opozičnou. Vládu tvorili politické subjekty Verejnosť proti násiliu (VPN), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická strana (DS) a Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI).

Volebné obdobie 1992 – 1994

O dva roky neskôr tvorila SNS vládnu koalíciu spolu s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS), kde získala 5,4 percenta hlasov a mandát 15 parlamentných poslancov. Posty, ktoré tento subjekt obsadil, boli kreslo ministra hospodárstva, školstva a podpredsedu vlády.

Volebné obdobie 1994 – 1998

Parlamentné voľby v roku 1994 priniesli SNS 5,4 percenta hlasov a v Národnej rade deväť poslaneckých kresiel. Stala sa súčasťou vládnej koalície s HZDS a Združením robotníkov Slovenska (ZRS). Zastávala posty ministra obrany a ministra školstva.

Volebné obdobie 1998 – 2002

Počas tohto volebného obdobia sa SNS nedostala do koalície a bola opozičnou parlamentnou stranou. V parlamentných  voľbách  dosiahla 9,7 percenta platných hlasov a v Národnej rade SR obsadila  14 poslaneckých kresiel.

Volebné obdobie 2002 – 2006

Volebné obdobie a voľby v roku 2002 boli pre Slovenskú národnú stranu veľkým sklamaním. S  3,32 percentami platných hlasov sa im nepodarilo dostať do parlamentu. Pod neúspechom sa v tom období podpísali okrem iného aj nezhody medzi Jánom Slotom a Annou Belousovovou, ktoré vniesli do strany vnútornú nestabilitu. Výsledkom tejto situácie bola strata preferencií SNS.

Volebné obdobie 2006 – 2010

V parlamentných voľbách v roku 2006 sa SNS darilo viac. Strana dosiahla 11,73 percenta voličských hlasov a vo vláde mala 20 kresiel. Politický subjekt bol  súčasťou koalície so stranami Smer – SD a ĽS-HZDS. Predsedom vlády bol Robert Fico. Národniari obsadili tri ministerské kreslá. Konkrétne sa im ušiel post ministra školstva, ministra životného prostredia a ministra výstavby a regionálneho rozvoja.

Volebné obdobie 2010 – 2012

V parlamentných voľbách, ktoré sa konali v júni roku 2010 dali voliči strane SNS 5,08 percenta hlasov. Prinieslo jej to deväť poslancov v parlamente. V tomto volebnom období sa v politickom subjekte národniarov udiali zmeny. V roku 2011 bola zo strany vylúčená bývalá predsedníčka a vtedajšia podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Dôvodom bolo, že vedeniu strany sa nepáčila jej kritika namierená voči jej vtedajšiemu predsedovi Jánovi Slotovi. Anna Belousovová v tom istom roku zakladá novú národne orientovanú stranu s názvom Národ a spravodlivosť (NaS).

Volebné obdobie 2012 – 2016

Predčasné parlamentné voľby v roku 2012 boli pre národniarov sklamaním. SNS získala 4,55 percenta volebných hlasov a nedostala sa do Národnej rady SR. Ján Slota sa rozhodol, že sa o funkciu predsedu strany nebude uchádzať. Na jeho miesto nastúpil Andrej Danko a Jánovi Slotovi počas 18. snemu pridelili post čestného predsedu strany. Dňa 24. apríla bol dlhoročný líder SNS napokon zo strany vylúčený pre nehospodárne nakladanie s majetkom tohto politického subjektu.

Volebné obdobie 2016 – 2020

Parlamentné voľby, ktoré sa konali dňa 5. marca 2016, národniarov opäť vrátili do koalície spolu so stranami Smer-SD, Most-Híd a #Sieť. SNS získala 8,64% percenta voličských hlasov, 15 mandátov v Národnej rade SR a tri ministerské kreslá. Konkrétne svojich ministrov mala v rezorte poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR (Gabriela Matečná), obrany (Peter Gajdoš) a školstva, vedy, výskumu a športu SR (Peter Plavčan, neskôr nahradený Gabrielou Matečnou a nakoniec tento post obsadila Martina Lubyová). Predseda strany SNS Andrej Danko sa stal predsedom Národnej rady SR.

Nezhody spôsobené kontroverzným rozdeľovaním eurofondov vyvolali  v roku 2017 vládnu krízu. Predseda SNS a Národnej rady SR Andrej Danko vypovedal 7. augusta 2017 koaličnú zmluvu a kríza vyvrcholila abdikáciou ministra Petra Plavčana. Prezident SR Andrej Kiska ho dočasne nahradil Gabrielou Matečnou, ministerkou poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Lídri koaličných strán sa nakoniec dohodli a podpísaním dodatku ku koaličnej zmluve bola vládna kríza ukončená.

V roku 2018 koalícia opäť zažíva krízu. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej podal Robert Fico demisiu. Ešte predtým tento akt učinil minister kultúry Marek Maďarič. Riadením ministerstva bol poverený Peter Pellegrini.

Fica na poste premiéra SR vystriedal podpredseda strany SMER-SD Peter Pellegrini. Dňa 15. marca 2018 bol prezidentom SR Andrejom Kiskom poverený zostavením novej vlády, ktorá vystriedala tretiu vládu Roberta Fica.

Vymenovanie novej vlády Petra Pellegriniho malo byť upokojením politickej krízy, ktorá vznikla na Slovensku po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Kuciak písal o prepojeniach politikov Smeru na taliansku mafiu ´Ndrangheta. Svet sa o vražde novinára dozvedel v pondelok 26. februára ráno.

Verejnosť žiadala odchod dlhoročných politikov – ministra vnútra Roberta Kaliňáka a premiéra Roberta Fica. Tlak silnel aj z Mosta-Híd a 12. marca Kaliňák oznámil, že podá demisiu. V teň deň zasadala aj Republiková rada koaličného Mosta-Híd a po zhruba siedmich hodinách rokovania sa uzniesli, že buď budú predčasné voľby, alebo odídu z koalície.

Nový vládny kabinet zostavený opäť z doterajších koaličných strán bol vymenovaný prezidentom SR Andrejom Kiskom až na druhý pokus, a to dňa 22. marca 2018.

SNS – program

Slovenská národná strana svoj volebný program zamerala na budovanie troch programových pilierov – národného, kresťanského a sociálneho. Jej cieľom je silný národný štát, ktorý nevyhnutným predpokladom úspešného života svojich občanov. Štát, ktorý umožňuje trvalý a všestranný rozvoj štátotvorného slovenského národa, ochranu slovenského jazyka a slovenskej národnej kultúry.

SNS odkazuje na suverenitu, sebestačnosť a vlastenectvo, jej cieľom je zjednotiť Slovákov doma aj v zahraničí. Presadzovať tiež ich právo na národnú a štátnu zvrchovanosť, dvíhať povedomie a sebavedomie slovenského štátotvorného národa, chrániť integritu, nezávislosť, suverenitu a dobré meno Slovenska.

Facebook – https://www.facebook.com/stranasns/