BRATISLAVA 1. marca (WEBNOVINY) – Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy vo štvrtok uviedol, že koniec dlhovej krízy v krajinách eurozóny je na dosah.
Rompuy sa tak vyjadril pred začiatkom summitu v Bruseli, kde by lídri mali podpísať dohodu o vytvorení takzvanej fiškálnej únie a rozpočtovej disciplíne.
Podľa belgického diplomata nie je síce kríza úplne prekonaná, no „všetko, čo sme podnikli, prináša svoje ovocie“. Bývalý premiér západoeurópskej krajiny, ktorý by mal čele únie zostať ďalších 30 mesiacov, si myslí, že je „možnosť na zmenu pohľadu“ a nastolenie základnej otázky, ako zvýšiť rast európskej ekonomiky a vytvoriť pracovné miesta.
O finančnej injekcii pre Grécko budú hovoriť v marci
Európski lídri o druhom balíčku núdzovej pomoci pre Grécko definitívne rozhodnú na telekonferencii 9. marca. Povedal to vo štvrtok nemecký minister financií Wolfgang Schäuble po schôdzke ministrov financií eurozóny v Bruseli.
Dodal, že dohoda teraz závisí od toho, aký bude rozsah odpísania gréckych záväzkov, ktorý budú akceptovať súkromní veritelia. Šéf skupiny ministrov financií eurozóny Jean-Claude Juncker pred tým povedal, že Grécko podniklo všetky kroky potrebné na to, aby si zabezpečilo druhý balíček pomoci zo strany eurozóny.
Ministri financií podľa Junckera teraz čakajú na dokončenie výmeny dlhopisov medzi Aténami a ich súkromnými vlastníkmi. Grécko malo do 29. februára rozhodnúť o množstve reforiem, aby sa mohli začať uvoľňovať financie v rámci núdzovej pomoci v sume 237 miliárd eur odsúhlasenej minulý mesiac. „Zatiaľ mám dosť pozitívny dojem z toho, že Grécko v posledných hodinách odviedlo veľký kus práce,“ uviedla šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová po príchode na rokovanie. „Grécko podniklo najdôležitejšie kroky,“ poznamenal luxemburský minister financií Luc Frieden.
Rumunsko dá Srbsku „áno“
Rumunsko sa vo štvrtok dohodlo so Srbskom, takže Bukurešť nebude blokovať udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ na summite, ktorý sa aktuálne začína v Bruseli. Agentúre AFP to povedal nemecký poslanec Európskeho parlamentu Elmar Brok. Rumunsko nesúhlasilo s prijatím Srbska za kandidáta na vstup do únie pre nedostatočné dodržiavanie práv valašskej menšiny žijúcej na srbskom území. Obe krajiny však podľa Broka dosiahli tesne pred začatím summitu v tejto veci dohodu, v rámci ktorej Belehrad poskytol záruky.
Program marcového summitu Európskej únie
Marcový summit Európskej únie, ktorý sa začal vo štvrtok v Bruseli, bude zameraný predovšetkým na ekonomickú politiku, v jeho programe však nechýbajú ani viaceré zahraničnopolitické otázky. Podľa informácií, ktoré Európska rada zverejnila na svojom internetovom portáli, budú hlavy štátov a predsedovia vlád európskej dvadsaťsedmičky rokovať najmä o plnení spoločnej hospodárskej stratégie založenej na pokračovaní fiškálnej konsolidácie a opatreniach na podporu rastu a zamestnanosti.
Počas druhého dňa summitu je na programe podpis nového fiškálneho paktu EÚ. Cieľom záväzného paktu, na ktorom sa európski lídri dohodli koncom minulého roka, je posilnenie rozpočtovej disciplíny a užšia integrácia hospodárskych politík v rámci únie. Okrem 17 členov eurozóny k nemu plánujú pristúpiť aj ostatní členovia EÚ s výnimkou Británie a Českej republiky.
V zahraničnopolitickej oblasti bude zrejme najhorúcejšou témou situácia v Sýrii, ktorou už takmer rok zmietajú krvavé protivládne nepokoje. Európski lídri sa budú venovať aj príprave na nadchádzajúce summity skupín G8 a G20. Na záver summitu sa očakáva formálne schválenie rozhodnutia udeliť Srbsku štatút kandidáta na členstvo v EÚ ako aj vstupu Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru.
