Pred rokom na sneme ste deklarovali ambíciu, že KDH bude na Slovensku tretia najsilnejšia strana a vo voľbách získa dvojciferný výsledok. Opäť sa blíži snem KDH, kde budete dávať určitý odpočet svojho ročného pôsobenia vo funkcii predsedu KDH. Aký ten odpočet bude?
Pravdivý, otvorený, konštruktívny v zmysle svedectva o hnutí a o osobnom príspevku pre kontinuitu a zmenu. Vnímam hnutie, ale aj krajinu viac v procese a vo vývoji, ako len v nejakých momentoch alebo fotografiách. Boli sme od začiatku aktérmi v zápase, ktorý sa nekončí žiadnymi voľbami. Skôr má svoje etapy. Táto dnešná je pozitívna aj preto, lebo od snemu v minulom roku, sa nám podarilo naplniť predsavzatie, ktoré bolo rozhodujúce. A to, aby sme priniesli Slovensku pozitívnu politickú zmenu, ktorej nositeľom bude KDH a ďalšie stredopravé strany. Nebolo to ani automatické ani ľahké víťazstvo a nie je to čosi dokončené, skôr začaté v novom období. Som presvedčený, že aj tie konkrétnosti alebo vízie, ku ktorým sa hlásim, o tom, že KDH má na viac, že môže byť súčasťou trojice rozhodujúcich politických strán na Slovensku, sú stále aktuálne a vidím ich ako realistické. Sme na ceste, v procese a v úsilí, ktoré spájam aj s tímovosťou, odbornosťou, lepšou komunikáciou a s takou obnovou hnutia, ktoré znamená predovšetkým jeho otvorenosť pre človeka. Čo sa za posledný rok udialo, je viditeľný proces rastu, ktorý napríklad znamená, že z KDH neodchádzajú ľudia, ale doň prichádzajú, že rastie jeho schopnosť aj v oblasti odbornej aj politickej. Prišli nové a mladé tváre a vo voľbách sme získali viac, ako pred štyrmi rokmi pri vyššej účasti s tým, že vidím nové skupiny voličov a sympatizantov, ktorí sa hlásia ku kresťanskej demokracii.
Je dnes KDH iné ako pred rokom, keď ste stranu preberali?
Je iné. Je vyjadrením kontinuity a zmeny. Je to to isté KDH, ku ktorému sa hlásime už 20 rokov. Najstaršia ponovembrová politická strana na Slovensku. Je to hnutie, ktoré bolo schopné v národných, aj v európskych aj regionálnych aj komunálnych dimenziách formovať základné hodnoty, na ktorých záleží a bude záležať. Zároveň je iné v tom, čo znamená napríklad otvorenosť, väčší priestor pre odbornosť, pre nových ľudí. Môj predchodca spomenul, že 20 rokov sa z KDH odchádzalo. Boli rôzne ťažšie alebo zložitejšie obdobia vnútorných procesov alebo sporov. Dnes do KDH vstupujú mladí, vzdelaní ľudia, čo je aj odpoveďou na pozvania, na otvorenosť, ale aj reálnou nádejou, že hnutie je o ľuďoch a pre ľudí. Do KDH sa vrátili napríklad Ivan Šimko alebo Ján Klepáč, čo len potvrdzuje, že je to hnutie otvorené a budované na hodnotách nie na vodcovi alebo osobe, ktorá ak má vitalitu, tak hnutie ide, ak nemá, tak hnutie ju stráca. Nie sme vodcovská strana.
Na druhej strane asi nemáte takých lídrov, ktorí by ťahali stranu. Môžete síce hovoriť, že ste tím, ale nemáte takého výrazného lídra, ako majú mnohé iné strany.
V politike potrebujeme aj líderstvo, ale aj tímovosť. Nechcem všetko porovnávať s populárnym futbalom, ale tu to obstojí. Kapitán na ihrisku je jeden a ak má vedľa seba desať sólistov alebo desať tímových hráčov, tak je to úplne iný pohľad, iná kvalita, iný výsledok. Z tohto pohľadu tímovosť osobností je to najlepšie, lebo tam je najvyššia miera pridanej hodnoty.
Regióny však boli nespokojné s tým, že stanoviská hnutia nekomunikoval len predseda, ale aj jeden z aktívnejších podpredsedov. To nie je tímovosť.
Nie sme ani uniformní. Staviame na príspevku konkrétnych osôb, konkrétnych štruktúr. A z tohto pohľadu ten obraz je o jednote v rozmanitosti. Aj s podpredsedami, aj s predsedníctvom vytvárame jadro v centre oveľa väčšieho priestoru, v ktorom či rozmanitosť prístupová alebo talentová alebo komunikačná je viac obohatením, ak smeruje k tomu istému cieľu, napríklad k presadeniu sa vo voľbách, k riešeniu niektorých zásadných otázok.
Bude tím, ktorý ste si vybrali pred rokom, pokračovať s vami aj ďalšie obdobie, alebo bude musieť dôjsť ku korekciám na vedúcich miestach v KDH?
Nie som jediným „ akcionárom“ KDH tak, ako je to v štátnych podnikoch, kde minister reprezentuje štát.
Ale máte svoju predstavu.
Áno. Hnutie je demokratickou štruktúrou, ktorá nesie aj svoju vnútornú slobodu, ale aj zodpovednosť za personálne, politické a programové otázky. A z tohto pohľadu každý z nás bude skladať účet na sneme, ktorý sme sa rozhodli organizovať podľa nových pravidiel vždy do šiestich mesiacov po parlamentných voľbách. Tie sú vysvedčením, ale aj novým obdobím, ktoré sa otvára voľbami a preto každý bude hodnotený na sneme.
Vy dnes nemáte predstavu a ohodnotenie podpredsedov a členov predsedníctva? Pýtam sa na váš názor.
Mám nielen ohodnotenie, ale aj svoj názor v zmysle čo najlepšieho fungovania hnutia a budem ho postupne formovať v diskusii s členmi predsedníctva a členmi rady. Tak to považujem za korektné a politicky správne. Vstupujeme do nového obdobia aj preto, lebo KDH zatiaľ nevolilo vedenie na štyri roky.
Vy budete kandidovať na predsedu?
Budem kandidovať na predsedu hnutia. Kandidovať budem hlavne z titulu zodpovednosti. Nie preto, že by som si nevedel predstaviť ľahšiu prácu, lebo je to náročný post a už pred rokom som hovoril nie ja som ho vyhľadával, ale on ma ako keby nachádzal. Spájam to aj s 20-ročným pôsobením v hnutí a s jeho celkovou situáciou pred pár rokmi.
Neobávate sa kritiky, že sa vám nepodarilo dosiahnuť méty, ktoré ste deklarovali pred rokom?
Ja som veľmi otvorene komunikoval o potrebných zmenách v hnutí, ktoré som pred rokom formuloval ako štyri základné línie zmeny- personálne, programové, komunikačné a systémové. Vo všetkých týchto oblastiach výrazný posun nastal. Pripomínam zmeny stanov pred rokom vo vážnych záležitostiach, prijatie volebného programu Cesta pre Slovensko, ktorá sa stala súčasťou veľkého vládneho programu a v duchu – Cesta je viac, ako smer to aj znamená, že počtom alebo na percentá, na mandáty menšie ale skúsenosťami a angažovanosťou oveľa čitateľnejšie. KDH je dnes vo vláde a Smer je v opozícii. Slovensko potrebuje cestu, ktorá je riešením, ktorá je odpoveďou, nie nejaké nejasné smerovania, ktoré doteraz skôr prehlbovali problémy alebo krízové javy. A s potenciálom, ktorý sme získali sme súčasťou koalície, ktorá je rozhodujúca pre naplnenie cesty. Ťažké priam kľúčové rezorty, ako sú vnútro, zdravotníctvo a doprava, pošty, telekomunikácie dnes rozšírené o výstavbu, koordináciu regionálnej politiky a cestovný ruch sú veľkou výzvou. Nie bežnou pre zmeny, ktoré krajina potrebuje a ktorými aj hnutie môže rásť a ponúkať odpovede na praktické otázky. Samozrejme chcem aj ďalej hovoriť o ambícií a napĺňať ju. Kde je zmena, tam je život, kde je život, tam je zmena. A znovu zopakujem, že tie štyri línie, ktoré hnutie a celé Slovensko posunuli od jesene minulého roku, sú rozhodujúce aj pre ďalšie zlepšenia personálne, programové, systémové a komunikačné. Budeme na nich ďalej pracovať. Komunikácia KDH je výrazne silnejšia, ako bola pred dvomi rokmi alebo aj pred vyše rokom. Je oveľa otvorenejšia, modernejšia, priamejšia a rôznymi formami. Čo sa týka politiky chceme pracovať nielen na úspechu, ktorý znamenal volebný program, ale jeho rozpracovaní do podoby nového dlhodobého programu KDH do ďalších rokov. Tá štvrtá línia je personálna. Nikto to nemá vopred alebo napevno vyárendované, skôr každý je súčasťou zodpovednosti. Ja som prvý spomedzi všetkých tak, aby sme zodpovedne obstáli aj dovnútra aj navonok.
Hovoríte o náročnosti. Máte ťažký rezort s posilnenými kompetenciami. Je vhodná kombinácia dvoch funkcii – predsedu strany a ministra?
Ja som sa nebál mínového poľa, pretože to považujem za súčasť zodpovednosti. Byť prvým podpredsedom vo vláde a zároveň šéfom takéhoto hospodárskeho rezortu je samo osebe náročné, lebo sa tu schádza veľa tém, veľa konkrétnych výziev. Hnutie, ktoré má 20 rokov, s ktorým spájam aj svoju politickú identitu, považujem za súčasť odpovedí. Ono to nie je akože tam niekde niekedy občas je KDH, ale kresťanskú demokraciu v sebe nesieme ako presvedčenie a východisko pre každodennú konkrétnu politiku. Samozrejme tá denná agenda v hnutí si vyžaduje tímovosť, rozdelenie zodpovednosti a pravidelnú komunikáciu o čo sa usilujem a myslím, že to ide. Skôr je to štandardný prístup, že predseda strany je aj v exekutíve. V KDH to skôr bol štandard a takto vidím aj v etablovaných, skúsených západných kresťanskodemokratických stranách. Napríklad sused v ÖVP predseda Josef Pröll je vicekancelár rakúskej vlády a minister financií, čo nie je určite ľahké a hlavne nie v týchto rokoch. To isté sa dá hovoriť o kolegoch v Nemecku alebo v iných štátoch. Skôr považujem za otázne oddeliť politickú zodpovednosť v rámci exekutívy alebo parlamentu a politickú zodpovednosť v rámci strany. Také prirodzené spojenie aj s tým, na čo máme, kde cítime zázemie a dôveru a práca pre konkrétne výsledky, pre dobro krajiny, pre dobro hnutia je napĺňaním nášho poslania. Som presvedčený, že čo je dobré pre Slovensko, je dobré pre KDH. A v tomto zmysle spájať slovenskú agendu, celoštátnu a tú našu vnútri hnutia aj cez osobu predsedu, považujem za takú najpriamejšiu, najdôslednejšiu odpoveď.
Ako vnímate túto koalíciu? KDH je v tretej vláde od roku 1994. Máte teda možnosť porovnávať.
História sa neopakuje, ale môže sa z času na čas rýmovať. A vidím tu istý rým alebo paralelu s obdobím v rokoch 2002 až 2006.My sme aj pred voľbami hovorili, že chceme ponúknuť Slovensku stredopravú alternatívu v jadre s KDH, ktorá vyvedie krajinu z marazmu. Tá koalícia mala porovnateľný alebo dokonca menší počet hlasov, nebola jednoduchá, bola zložitá, mala svoje vnútorné problémy, spory ale pomohla Slovensko rozhýbať, priniesť dôležité zmeny a ich ovocie. Dodnes je súčasťou hlavne hospodárskej sily Slovenska. Toto je zase iné obdobie, nedá sa porovnávať, ale ide o stredopravú alternatívu. Má 79 hlasov, je to pestrá zostava a je nositeľkou podstatnej politickej zmeny, ktorú Slovensko potrebuje, aby vyšlo z krízy posledných rokov.
Ale kultúru novú do politiky nedoniesla.
Určite doniesla viac otvorenosti a transparentnosti. O nás viete oveľa viac z hľadiska diskusií, návrhov, správania, ako o našich predchodcoch.
Lebo sa hádate otvorene, ale aj v rodine je lepšie, keď sa hádajú manželia za zatvorenými dverami, ako pred celým panelákom.
Áno a to je ten možno ideál, ku ktorému treba smerovať, ale otvorenosť sama o sebe je veľmi pozitívnym prínosom. Demokracia je v rukách spoločnosti, to nie je téma niekoľkých politikov alebo strán alebo vodcov, ale verejnosti, občianskej spoločnosti, ktorá ju má v rukách. Aj teraz táto komunálna demokracia bude testovaná a formovaná rozhodnutím občanov. Čím nechcem hovoriť, že s všetko je týmto dané, ale že otvorenosť je východiskom pre riešenie konkrétnych problémov, pre poznanie ľudí, politikov a dôslednejšie alebo lepšie rozhodnutia v budúcnosti. Po druhé v otvorenosti sa aj konkrétne témy riešia oveľa precíznejšie alebo lepšie. To znamená návrhy niektorých dôležitých zmien, či už ide o rozpočet alebo o reformy, napríklad odvodov, ktoré dlhé desaťročie neboli predmetom vážnych diskusií, polemík. To sme určite doniesli a to je tiež o kultúre.
Za otvorenosť však nemôžeme skryť verbálne útoky v parlamente medzi jednotlivými politikmi, alebo opakované politické nominácie.
Ak sú ataky, idú ponad deliacu koalično-opozičnú čiaru, čo tiež treba čítať detailnejšie, teda kto s kým, o čom alebo na čom sa háda. KDH sa usiluje o vyššiu kultúru politiky. Aj v parlamente, aj vo vláde, aj na verejnosti. To, čo sme určite priniesli a čo je súčasťou inej lepšej politickej a celkovej kultúry je viac transparentnosti a boja s korupciou. A nemyslím tým len hospodársku súťaž alebo verejné obstarávanie, ale celkovo transparentnosť, ktorá znamená ako sa narába s legislatívou, alebo aj s verejnými financiami a to je téma, pri ktorej potrebujeme nielen chvíľkovosť, ale dlhodobú principiálnu politiku.
Zase neskrývajme za transparentnosť rozhádanosť koalície.
Koaličná rada sa schádza pri istých témach, ktoré sú politicky dôležité a bez vnútornej dohody ich nemôžeme úspešne riešiť. Zároveň to, že ich riešime postupne a akoby na viackrát, je obrazom pestrosti a zároveň zodpovednosti, že koaličná rada nemôže nadiktovať všetko, skôr pripraviť alebo vyvolať proces. Čo je možno dnes špecifické je to, že dnes fungujeme v koalícii, kde sú štyri strany a predsedníčka vlády.
Je to problém?
To je špecifikum. Nevidím to ako problém.
Muselo KDH cúvnuť vstupom do tejto koalície najviac z koaličných strán?
KDH získalo nielen novú skúsenosť, ale priestor pre realizáciu politiky, ktorú máme v programe, ktorú sme presadili vo veľkej, výraznej miere do vládneho programu a ktorá je dôležitá pre Slovensko. My sme boli na križovatke, veď aj KDH viedlo intenzívne diskusie a po otvorených korektných diskusiách ponúklo Slovensku alternatívu, ktorú väčšina verejnosti prijala a potvrdila. My sme zodpovední za jej realizáciu. Čo sa týka programu podstatné záležitosti, na ktorých nám záležalo už či v oblasti sociálnej, pri opatreniach, pre mladé rodiny alebo seniorov, pre ozdravenie zdravotníctva alebo etiku, ktorá sa snáď najviac spája s témami bioetickými, máme dnes výrazný priestor. Dvadsať rokov sme neboli tak angažovaní v ekonomickej agende, ako je to teraz a pritom je to typicky téma kresťanských demokratov v západnej Európe. Sociálne a trhové hospodárstvo, zamestnanosť a rozvoj. To, že sme v strete s liberálnymi konceptami pri záležitostiach rodiny alebo svedomia, je skôr logické. Je skôr dlhodobou témou, ktorá bude témou 21. storočia. A často ide buď o nedorozumenie, alebo aj oveľa dôležitejšiu celkovú pripravenosť spoločnosti, lebo ona je držiteľom svojho osudu, ona si vyberá, ktoré hodnoty, aká reprezentácia, aké zákony cez zvolených zástupcov budú dominovať napríklad pri podpore, alebo ochrane svedomia. Sloboda svedomia je základom slobody človeka a slobody spoločnosti. A ja to hovorím preto, lebo to je téma, ktorá nás aj časovo aj rozsahom na jednej strane presahuje, na druhej sme zodpovední ako k tomu pristupujeme, čo preto robíme v tomto období.
Som rád, že ste spomenuli svedomie a ochranu svedomia. Problémom pri uzatváraní koaličnej zmluvy bola výhrada vo svedomí. Hovoríte o konflikte medzi konzervatívnym a liberálnym v pohľade na svedomie. Výhradu vo svedomí podľa koaličnej zmluvy nemôžte otvárať. Vy však začínate hovoriť o ochrane, nie výhrade vo svedomí.
Je veľmi dôležité upevňovať ľudskú slobodu, ale chápanú ako slobodu so zodpovednosťou, nie anarchiu či voluntarizmus, ale slobodu, ktorá v zodpovednosti za seba samu a za dôstojnosť človeka, ľudskej osoby, čo je prvé kritérium ale aj cieľ politiky, sa upevňuje, sa vzmáha, rastie. Aj tým, že sme súčasťou dnes jedného veľkého európskeho priestoru, kde máme oveľa viac možností, ktoré pomáhajú rozvíjať slobodu. Na jednej strane ju treba rozvíjať, na druhej chrániť. A toto prebieha a bude prebiehať aj v širokej sfére rôznych legislatívnych aktov, nariadení, opatrení. A tam je priestor pre našu spoločnú a jednotlivú angažovanosť. Pri tej konkrétnej téme sme sa vlastne ocitli v dohode na zachovaní platného stavu, keďže my sme neboli ochotní akceptovať iné záležitosti, ktoré oslabujú etický pohľad alebo podľa nás prirodzené právo, ktoré je východiskom akéhokoľvek pozitívneho práva, o ktorom hlasujú politici alebo legislatívci. V politike to tak býva, že niekedy dokážeme presadiť to, o čom sme presvedčení, že je potrebné a správne a inokedy aspoň zabrániť tomu, o čom sme presvedčení, že je nesprávne.
Považujete za plus, že neprešla dekriminalizácia marihuany a spolužitie homosexuálnych párov na úkor presadenia výhrady vo svedomí?
Považovali sme aj pri internom rokovaní, aj pri celkových koaličných rokovaniach za lepšie prijať status quo v tejto veci, ako nebyť schopní ponúknuť Slovensku alternatívu pre východisko z krízy a problémov, do ktorých sa v predchádzajúcich rokoch postupne dostávalo. A to boli aj etické problémy, pretože tu sa niekto nebezpečne hral na sociálneho, na spravodlivého, ale tam, kde dominuje skôr neprávo alebo deformácia práva, korupcia, ani v náznaku sa nedá dôveryhodne hovoriť o tzv. sociálnom štáte alebo spravodlivom štáte. A to sú tak dôležité východiská pre etiku v politike, že my sme boli a sme zodpovední zas ponúknutie alternatívy. Podstatnej, pozitívnej, konštruktívnej alternatívy. A okrem toho platí stále, že Slovensko ctí svoje medzinárodné záväzky, že bude ochraňovať hodnoty, ktoré súvisia nielen s ľudskými právami, ale aj s dôstojnosťou ľudskej osoby a svedomia. To isté by som podčiarkol pri ochrane rodiny, respektíve formovaní politiky, ktorá musí rešpektovať a podporovať rodinu. Čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť a štát.
Dá sa očakávať od blížiaceho snemu KDH podobné vyhlásenie, ako od kongresu SDKÚ, že odmietate spoluprácu so Smerom aj o štyri roky?
Keď som na sneme pred rokom formoval vtedajšie pohľady, tak boli postavené na kritériách, podľa ktorých nepôjdeme s tými, ktorí kradnú, alebo zakrývajú korupciu. Nám záleží na hodnotách, ktoré sú základné pred ľudskú osobu, pre spoločnosť, pre Európu a toto hodnotové programové východisko platí. Vždy sme ho považovali za nielen korektné, ale dôležitejšie. Tu predsa nejde o strany, ale o spoločnosť, ktorá ak je formovaná na hodnotách, je takto vedená, tak sa rozvíja, má perspektívu a ak nie, tak je ochudobňovaná a dostáva do krízy. Náš pohľad v tomto smere nie je ako keby generálnou líniou, nepoužívame ani tieto termíny, ale je hodnotovým východiskom, ku ktorému sa kresťanskí demokrati hlásia aj dnes.
Čo to znamená? Nepôjdete o štyri roky so Smerom? Poviete to tak jasne, ako to povedalo SDKÚ? Alebo dáte šancu Smeru na katarziu?
SDKÚ pred štyrmi rokmi nahováralo partnerov do vlády s Vladimírom Mečiarom. Pamätáte si? Pripomínam, čo sú témy dvadsiatich rokov na Slovensku, pri ktorých KDH nezlyhalo, pri ktorých nás nemôžu poúčať alebo zaradzovať tí, ktorí nás pozývali do koalície s Vladimírom Mečiarom. Ja som rád, že po 20 rokoch obdobie mečiarizmu končí, pretože to bolo veľmi dôležité obdobie pre nielen zápas o demokraciu a slobodu, ale aj o celkovú perspektívu Slovenska a my sme pritom boli veľmi angažovaní.
Čiže má Smer šancu od vás na akúsi zmenu?
To nie je téma o nás alebo pre nás. My máme výraznú a veľmi konkrétnu zodpovednosť v dnešnej vládnej koalícii spolu s SDKÚ-DS, SaS a Mostom-Híd.
Čiže chcete spolupracovať s týmito stranami aj o štyri roky?
Túto alternatívu sme považovali a považujeme za lepšiu a verím, že bude úspešná nielen v týchto rokoch, ale aj pri hodnotení štvorročného obdobia.
Ako ste vnímali odkaz Mikuláša Dzurindu, ktorý volá po integrácii pravice?
Nič nové, lebo tie slová boli rôznymi spôsobmi prezentované opakovane. Ja ako európsky komisár som veľmi často hovoril o európskej integrácii a vždy som ju vysvetľoval, ako participáciu na báze rovnosti. Nie absorpciu, nie asimiláciu, ale účasť na spoločnom diele. A v tomto zmysle KDH bolo a je pripravené na spoluprácu My sme boli možno viac pripravení na spoluprácu, ak beriem 20 rokov, a na hľadanie vhodnej formy ako mnohí iní, pričom len chcem povedať, že zároveň identita hnutia, jeho autonómnosť sú dôležitým predpokladom pre úspech každej spolupráce, aby sme sa v nej cítili férovo, rovnocenne a zároveň zameraní na spoločný cieľ. Toto sú princípy a východiska, ku ktorým sa hlásime aj dnes, ale hovoriť o integrácii zo strany, ktorá napríklad dokázala dostať naše nedávne diskusie o generálnom prokurátorovi do veľmi viditeľnej komplikácie, nehovorí o súlade slov a postojov. Ale to, na čom sa dohodneme, čo je naozaj transparentné a korektné nielen pre dobro strany ale naopak pre dobro krajiny, je a bude KDH pripravené podporiť. Opakujem, stredopravá alternatíva bola tou prirodzenou odpoveďou nie s akoukoľvek podobou, ale na báze serióznych dohôd a toto zostáva východiskom aj po kongrese už či partnerských strán alebo aj našom.
Nevnímate to ako udičku na vašich voličov a voličov ďalších dvoch pravicových strán v koalícii zo strany Mikuláša Dzurindu?
V politike si hľadáme partnerov na spoluprácu a zároveň svojim spôsobom konkurujeme. Je to pohyb vo vymedzenom priestore a z tohto pohľadu skôr čo je potrebné, je viac vzájomnej otvorenosti, dialógu a úsilia o dobro, ktoré je vždy spoločné, ktoré je tou vzájomne výhodnou odpoveďou.
Nepotrebuje pravica spoločnú integráciu, spoločnú silu proti jednému silnému veľkému ľavicovému subjektu?
Cesta je viac ako smer. Prečo to hovorím? Lebo Smeru sa stalo to, čo sa stalo dvakrát HZDS. A to zároveň hovorím, že je našim výsledkom, lebo to nie je len o nich alebo o tom, čo robia iní. Ak sme my aktívni, seriózni vo vzťahoch a samozrejme máme výsledky práce, tak ako pred dávnejším časom, znovu to pripomínam preto, lebo de jure a de facto víťaz na Slovensku aj vo voľbách 1998 aj vo voľbách 2002 nebola pravica. A prečo spomínam tie dve obdobia? Nikdy by som nemenil kvantitu za kvalitu z hľadiska už či výsledkov alebo jednoty alebo akcieschopnosti. Nevidím, ako primárny problém to, že je nás viac, štyria, predtým traja. Skôr charakter politiky je iný a zároveň je to výzva pre tých štyroch, aby zvládali témy aj vo vnútri svojich strán, lebo opakujem, tá koalícia je predsa pestrá a to je o kvalite.
Je model CDU a CSU v Nemecku vzdialený slovenskej politickej scéne?
Áno, lebo je nemecko-bavorský. On je teritoriálne oddelený. A každá krajina je špecifická. Nedajú sa kopírovať modely.
Konfederácia pravicových politických strán na Slovensku je pre vás neprijateľná?
Určite to nie je téme alebo agenda, ktorá by pre nás znamenala novú pridanú hodnotu. Skôr v čom vidím výzvu je budovanie vzťahov stredopravých strán tak, aby bolo viditeľným logickým štandardným pravidlom byť spolu na komunálnej, regionálnej, národnej a samozrejme aj európskej úrovni s tým, že samozrejme môžu byť rozdiely a aj bývajú a oni aj patria k odlišnostiam identity, preto sme aj rôzni. Ale v tých rozdieloch, ak vieme nachádzať riešenia, tak sa vzájomne podporujeme, posilňujeme. Ak nevieme, tak komentujeme, alebo len sledujeme vývoj, ktorý je v rukách iných. Fico integroval ľavicu po kríze a absorpcii menších strán. Toto nie je situácia, alebo zadanie pre dnešné strany napravo od stredu. Pre nich je viac zadanie upevniť pozíciu. Posilniť štruktúry, profesionalizovať politiku tak, aby bola naozaj po dvadsiatich rokoch ďalej ako v minulých rokoch, komunikovať otvorenejšie, modernejšie a intenzívnejšie. No byť pripravený na programovú spoluprácu s blízkymi stranami. To je vždy lepšia odpoveď, ako nejaká hmlistá alebo kabinetná politika, ktorú si neželám a nerozvíjam.
Ján Čarnogurský mal v prvej polovici 90-tych rokov víziu, že raz KDH tu bude a HZDS nebude. Viete vy dnes povedať, že o 20 rokov tu KDH bude a SDKÚ nie, alebo že KDH bude silnejšie ako SDKÚ? Vedeli by ste dať taký odkaz Mikulášovi Dzurindovi ako Čargonurský kedysi Mečiarovi?
Vladimír Mečiar bol tým, ktorý na vodcovskom princípe ovládal svoju stranu a svojím spôsobom takto ovládal aj svoje koalície. To nie sú preteky o fľašu koňaku, kto ju kúpi alebo kto existuje, ale na čo tu sme, čomu slúžime. Časť odpovede vidím v tom, aby sa politické strany budovali oveľa viac na hodnotách a programe, ako na osobách. V KDH to robíme. Sú však strany, ktoré vznikli a zanikli so svojimi predsedami, a zoznam týchto strán rastie. To nie je dobré východisko pre dlhodobú politiku. Nemôže byť strana postavená na vodcovi ale ak, tak na líderstve a ideách, hodnotách, ktoré spájajú ľudí a aj keď líder odíde, tak strana ide ďalej, lebo presvedčenie ľudí ide ďalej s týmto hnutím či stranou. A preto KDH si myslím, že prežije viaceré vodcovské typy strán, ktoré na Slovensku už boli a prípadne vznikajú.
Zhováral sa Radovan Pavlík
