Predseda KDH Ján Figeľ hovorí o dôvodoch a dôsledkoch novelizácie Ústavy, ktorá je od dnes účinná.
Od 1. septembra platí na Slovensku novela Ústavy. Týka sa manželstva a súdnictva. Čo viedlo k tomuto návrhu?
Dôvody pre ústavnú ochranu manželstva boli vonkajšie a vnútorné. Podnety prišli zo zahraničia i zvnútra Slovenska. Hoci je na Slovensku prirodzené chápanie manželstva podporované veľkou väčšinou občanov, v Ústave chýbala jeho definícia. Pred vyše 20-timi rokmi nikto nespochybňoval prirodzenosť manželstva ako zväzku muža a ženy. V súčasnosti takáto definícia už nie je ani samozrejmá, ani nadbytočná. V ostatných dvoch desaťročiach sa pod pojmom rodovej rovnosti rozšírila totiž nová ideológia, ktorá mení chápanie ľudskej osoby a jej sexuálnej identity a s tým súvisiace práva. Na tejto báze došlo vo vyše desiatich štátoch sveta k redefinovaniu manželstva a k uzákoneniu „manželstiev“ homosexuálnych dvojíc, ktorým sa umožňujú aj adopcie detí. Krajiny sa tak posunuli k oddeleniu práva na manželstvo od práva na rodinu. V minulom roku sa v tomto smere udiali dôležité zmeny vo Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii a v USA. Ústavná novela je aj poistkou proti pokusom o harmonizáciu rodinného práva v EÚ, keďže sa o to opakovane pokúšajú niektoré vlády. Ústavne ukotvené rodinné právo je vecou Slovenska. Sme súčasťou Európy, ktorá nie je a nemá byt superštátom. V našom regióne tak vznikla súvislá línia členských krajín EÚ, ktorá ústavnoprávne definuje a chráni manželstvo: Litva, Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Chorvátsko. Samozrejme, sú aj ďalšie takéto štáty.
A čo domáce dôvody? Ktoré prevažovali?
Vnútroštátne podnety ako prejavy rodovej ideológie narastali v uplynulom období v oblasti školstva, zdravotníctva, trestného práva, sociálnych vecí. Spúšťačom pre iniciatívu KDH však bol návrh novej Celoštátnej stratégie ľudských práv, ktorú pred rokom vypracovala Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Táto Stratégia je výrazne ovplyvnená rodovou ideológiou a smeruje k vytváraniu nových, nadštandardných práv. Som rád, že doteraz nebola predložená vláde na schválenie. Po zmene Ústavy už na pôvodnej báze ani nemôže byť spracovávaná. Správne podľa mňa je odmietnutie škodlivej ideológie a obhajoba základných, osvedčených hodnôt a princípov, ktoré charakterizujú a rozvíjajú našu kultúru. Manželstvo a rodina k takýmto hodnotám jednoznačne patria. Manželstvo je inštitúciou otvorenou pre odovzdávanie života a zameranou na zodpovednú výchovu detí. Vytváranie stabilných rodín je zároveň veľmi potrebný a mnohostranný prínos pre celú spoločnosť. Nedá sa zo strany štátu kultúrne, ekonomicky ani finančne nahradiť.
Kritici novely tvrdia, že sa ňou nič nezmení.
Za veľmi dôležitú popri definícii manželstva považujem aj druhú vetu novelizovaného článku 41 Ústavy: „Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Tým sa voči manželstvu definuje silný a pozitívny ústavnoprávny záväzok štátnej moci – od prezidenta, parlamentu, vlády, cez políciu, prokuratúru, súdy až po regionálnu a miestnu samosprávu. Táto povinnosť štátu napomáhať dobru manželstva sa týka všetkých oblastí verejnej správy – sociálnej, finančnej, pracovnoprávnej, občianskoprávnej, ekonomickej, edukačnej, oblasti bývania a ďalších. Po novom bude protiústavné prijímať rozhodnutia, ktoré inštitúcii manželstva škodia; a je povinnosťou uvádzať do života to, čo je manželstvu na prospech.
To sú princípy, ale každodenné problémy ľudí sú oveľa konkrétnejšie…
Zmena Ústavy je základ, na ktorom sa dá a má rozumne a aktívne stavať. Aby Slovensko bolo dobrým domovom pre mladé rodiny, pre deti a ich budúcnosť. KDH je odhodlané v tomto dôležitom úsilí pokračovať. Na zodpovedné a konštruktívne napĺňanie dosiahnutej zmeny je treba otvorenú a intenzívnu spoločenskú diskusiu. Dnes je skôr slabá alebo povrchná. Vítam preto každú formu odborného a celospoločenského dialógu a spolupráce pre dobré ciele. Na rodine záleží! Ak si želáme politiku priaznivú pre životné prostredie, podnikanie a investície, ešte viac je potrebné priaznivé prostredie pre rodiny, pre deti a mládež. V priebehu ostatného roka sme preto do parlamentu predložili viacero súvisiacich legislatívnych návrhov, napríklad návrh zákona o rodinnom podnikaní, o viacgeneračnej solidarite, o „nedeli pre každého“, o zlepšovaní podmienok pre zamestnanosť a pre starostlivosť o deti, pre vyššiu kvalitu vzdelávania na Slovensku, proti oslabovaniu práv detí a rodičov v rámci juvenilnej justície a podobne.
Spolu s ústavnou ochranou manželstva sú platné aj ústavné zmeny v justícii.
So stavom súdnictva je nespokojných vyše 70 % občanov. Aj podľa firiem, obchodných komôr a Európskej komisie je v našom súdnictve vysoká miera korupcie a nízka vymožiteľnosť práva. Preto sme novelizáciou oddelili do jedných rúk spojené posty predsedu Najvyššieho súdu (NS) a Súdnej rady, zrušili automatické členstvo predsedu NS v Súdnej rade, obmedzili sme trestnoprávnu imunitu sudcov a zaviedli preverovanie spôsobilosti na výkon sudcovskej funkcie nielen u kandidátov, ale aj u terajších sudcov. Vytvárajú sa tým podmienky pre viac transparentnosti a efektívnosti v súdnictve, sú stanovené presnejšie a prísnejšie kritériá pre nositeľov súdnej moci. Treba si uvedomiť, že mandát dávaný sudcovi na opakované štvorročné obdobie, je od zmeny Ústavy v roku 2001 doživotný. Pritom iné ústavné posty a funkcie v štátnej správe sú časovo obmedzené na niekoľko rokov a podstatne viac verejnosťou kontrolované. Toto posilnenie nezávislosti súdnictva a jeho samosprávy však očakávania spoločnosti, žiaľ, nenaplnilo. Aj preto bolo treba do systému priniesť zmeny.
Čo hovoríte na kritiku účelovosti zmien a častého otvárania Ústavy?
V žiadnom prípade nešlo o účelové zmeny. Skôr pochybujem o serióznosti politického postoja, keď návrh na ústavné zmeny podáva v parlamente jeden jediný poslanec! Návrhy KDH vychádzali z nášho volebného a ostatného vládneho programu z roku 2010. Nie je to nič narýchlo či umelo definované. Pri novelizácii nešlo o víťazstvá jednotlivcov, ani politických strán, ale o záujem občanov. Predsedovi SMERu to v prezidentských voľbách nepomohlo, skôr kandidát KDH išiel do volebného rizika. Silnejšia spoločnosť a spravodlivejší štát – to je cieľ a záujem, ktorý viedol rozhodnutia KDH. Som rád, že sa to podarilo. Dosiahnuť zmenu ústavy z opozície je mimoriadna záležitosť a možno ju považovať za politický úspech. Ústava je základný rámec, v ktorom sa nachádza spoločnosť a ktorý sa vyvíja spolu s ňou. Vyvíja sa aj vonkajšie, medzinárodné prostredie. Ak sa ukazujú ako potrebné aktualizácie a doplnenia ústavy, ak je to na prospech spoločnosti a pre lepšie fungovanie štátu, treba hľadať dobré riešenie a širšiu politickú zhodu. Nie je to jednoduché. Ak má byť ústavný systém na Slovensku upravovaný a tvorený len judikátmi Ústavného súdu, bol by to výraz nezrelosti parlamentnej demokracie. Neschopnosť či neochota parlamentných strán riešiť aktuálne, aj ústavné problémy krajiny je jedným zo zdrojov spoločenskej nespokojnosti, frustrácie ľudí a nárastu antipolitiky.
