BRATISLAVA 4. novembra (WEBNOVINY) – Vládna koalícia a predseda parlamentu Richard Sulík vedú národnú radu nedemokraticky a v rozpore s rokovacím poriadkom, myslí si predseda Smeru-SD Robert Fico.
Dokumentuje to podľa neho postup vládnej štvorky pri dnešnom dopoludňajšom hlasovaní v parlamente, keď koalícia schválila návrh, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o zákone Smeru-SD, ktorý mal dodatočne zdaniť banky.
Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok na dvakrát zamietli návrh Smeru-SD, ktorým strana Roberta Fica presadzovala dodatočné zdanenie bánk. Podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský sa ospravedlnil za chybu, ktorej sa dopustil pri dopoludňajšom hlasovaní. Vtedy na návrh spravodajcu Jozefa Kollára z SaS dal hlasovať o návrhu, aby národná rada nepokračovala v rokovaní o zákone, hoci nebol podaný v súlade s rokovacím poriadkom.
„Preto hlasovanie, ktoré sme uskutočnili, vyhlasujem za neplatné,“ konštatoval Hrušovský. Predseda Smeru-SD Robert Fico ešte predtým označil postup koalície pri vedení parlamentu za nedemokratický a protizákonný. Banky teda od budúceho roka nové povinné odvody do štátneho rozpočtu platiť nebudú. Smer-SD chcel zákonom o odvodoch vybraných finančných inštitúcií v parlamente presadiť, aby sa od budúceho roka pre banky zaviedol osobitný odvod vo výške 1,35 %. Ten by sa počítal z časti pasív konkrétnej banky. Návrh mal byť alternatívou k vládou navrhovanému zvýšeniu sadzby dane z pridanej hodnoty.
Jozef Kollár z SaS označil návrh normy za prudko populistický. Podľa neho bola pripravená zle technicky, ako aj obsahovo. Okrem iného upozornil, že predseda Smeru-SD Robert Fico pred voľbami v roku 2006 viackrát avizoval, že peniaze na sociálne programy získa aj dodatočným zdanením bánk, čo však za celé volebné obdobie neurobil.
Budú novelizovať tohtoročný štátny rozpočet
Novelu zákona o štátnom rozpočte na tento rok by malo plénum parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Dôvodom sú podľa ministra financií Ivana Mikloša vážne hospodárske škody, ktoré hrozia, ak by zákon o štátnom rozpočte novelizovaný nebol. Zdôraznil, že reálny vývoj je omnoho horší, ako bol predpokladaný v štátnom rozpočte prijatom predchádzajúcou vládnou garnitúrou. Podľa Mikloša je za tým zlá príprava rozpočtu zo strany bývalého ministerstva financií. S návrhom novely prichádza súčasný rezort až teraz preto, lebo reálny odhad vývoja situácie bolo možné urobiť až pred niekoľkými týždňami.
Zníženie výdavkov na poslancov posunuli do druhého čítania
Návrh na zníženie nákladov na poslancov o desať percent posunulo plénum NR SR do druhého čítania. Novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov od skupiny koaličných poslancov podporilo pri hlasovaní aj KDH, ktorého zástupcovia pod návrhom podpísaní nie sú. Pred definitívnym rozhodovaním o norme plánuje KDH podať pozmeňovací návrh, podľa ktorého by plat poslanca nemal byť vo výške trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale len 2,7-násobkom.
Podľa návrhu novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov by mali mať poslanci menej o tzv. Ficov odvod, ktorý bude vo výške dvojnásobku deficitu. Ak je očakávaný deficit pre tento rok 7,8 percenta, tak odvod bude 15,6 percenta. Súčasne sa odmrazia platy poslancov, ktoré sú na rovnakej úrovni dva roky. Parlament by mal podľa návrhu znižovať aj paušálne náhrady pre poslancov, znížia sa náklady na asistenta poslanca a nájom poslaneckej kancelárie zo súčasných 2 500 eur na 2 025 eur. Rovnako za zníži odstupné pre poslanca z terajších päť platov na tri. Čistý príjem bratislavského poslanca sa podľa návrhu od budúceho roka zníži o 4,6 percenta a mimobratislavského o 3,6 percenta. V súčasnosti sú náklady na poslancov ročne 12 770 315 eur, po prijatí zmien by mali klesnúť na 11 47 216 eura, čo je menej o 10,13 percenta.
Tým, že poslanecký príjem bude závisieť od deficitu, podľa predsedu národnej rady Richarda Sulíka „je to obrovská motivácia pre rozumné rozhodnutia.“ Opoziční poslanci vnímajú návrh ako nesystémový a chaotický, súčasné zmrazenie platov je podľa nich efektívnejšie. Koaliční poslanci za KDH ho tiež považujú za zložitý a podľa Antona Marcinčina je aj „pomerne nezmyselný.“
Prikazovať štátne symboly je podľa Viskupiča zlé
„Do oblasti vlastenectva a patriotizmu sa dostala norma, ktorá niečo prikazuje,“ poukázal v úvode druhého
dňa 8. schôdze Národnej rady SR, ktorý sa začal nedokončenou rozpravou k novele zákona o štátnych symboloch. „Ide len o to, aby nebol rozkaz tam, kde nemá čo robiť,“ podotkol. Ako dôkaz svojho vlastenectva, ktoré mu nikto nevnucuje, ukázal svojim kolegom v pléne dres so slovenským štátnym znakom. Ten s ním podľa neho precestoval celý svet a nikde okrem Slovenska sa ho nehanbil vytiahnuť. Povinné štátne symboly v školách nie sú zlé a čím dlhšie tam zostanú, tým je to podľa Dušana Bublavého zo Smeru-SD lepšie. Ako podotkol, viac si ich uvedomujú.
Koalícia neuspela so zrušením symbolov
Poslancom troch vládnych strán SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd sa nepodarilo presadiť novelu zákona o štátnych symboloch, podľa ktorej by už v triedach a zastupiteľstvách nemuseli visieť zástavy a text hymny a preambuly. Parlament totiž 73 hlasmi zo 140 prítomných poslancov podporil návrh Braňa Ondruša zo Smeru-SD, aby nepokračovali v rokovaní o novele. Za stiahnutie právnej normy z rokovania hlasovali i Peter Muránsky a Marián Radošovský z KDH a Ivan Chaban a Miroslav Beblavý z SDKÚ-DS. Beblavý, ktorý patril k predkladateľom novely, vzápätí požiadal predsedajúceho schôdze, aby zaznamenal, že sa pri hlasovaní pomýlil. Podľa slov predsedu poslaneckého klubu SDKÚ-DS Jozefa Mikuša sa pri hlasovaní pomýlili obaja členovia ich strany. Kamil Homoľa (SDKÚ-DS) hlasoval za Ondrušov návrh.
Štátne školy musia od 1. septembra povinne umiestniť na vhodnom mieste štátnu zástavu, text štátnej hymny a preambulu Ústavy SR. V miestnostiach, v ktorých sa vyučuje, má byť grafické znázornenie štátnej zástavy, text štátnej hymny a preambuly ústavy. Zakotvila to novela zákona o štátnych symboloch, ktorá 1. septembra nadobudla účinnosť. Ustanovenia týkajúce sa výzdoby v školách sú okrem každodenného hrania hymny Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom jediné body, čo sa zachovali v pôvodnom rozsahu z návrhu zákona na podporu vlastenectva, ktorý do národnej rady predložili v predchádzajúcom volebnom období poslanci za SNS.
Vlastenecký zákon, ktorý prezident Ivan Gašparovič vrátil na opätovné prerokovanie parlamentu, plénum neschválilo. Čiastočne ho nahradila práve novela o štátnych symboloch z dielne Smeru, Dostál ju nazval „mäkšou verziou“.
