BRATISLAVA 12. decembra (WEBNOVINY) – Ministerstvo obrany ešte pod vedením Ľubomíra Galka (SaS) vypísalo v januári tohto roka tender za viac ako päť miliónov eur, v ktorom mala byť rozhodujúcim kritériom najnižšia cena.
Podľa denníka Pravda zákazku nezískala firma, ktorá prišla s najnižšou ponukou, ale spoločnosť z Ostravy, ktorej ponuka bola približne o 800-tisíc eur drahšia. Táto spoločnosť je podľa Pravdy napojená na českú pravicu.
Tender sa týkal modernizácie letiska Sliač z prostriedkov Severoatlantickej aliancie a mal zabezpečiť výstavbu skladu pohonných hmôt a mazív. Mal to byť posledný z ôsmich projektov, cez ktoré NATO na Slovensku preinvestovalo viac ako 32 miliónov eur.
Obrana „čudný“ tender odmieta
Ministerstvo obrany odmieta, že by uzavrelo čudný tender, o ktorom dnes informoval denník Pravda.
„Ministerstvo obrany pri vyhodnocovaní súťaže na postavenie skladu leteckého paliva na letisku Sliač postupovalo riadne podľa platných pravidiel NATO pri verejných zákazkách,“ uviedol Lukáš Milan z Komunikačného a tlačového odboru Kancelárie ministra obrany.
Ako podotkol, projekt financovala Severoatlantická aliancia, preto sa nepostupovalo podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale práve podľa pravidiel Aliancie.
„Celý priebeh súťaže aj na základe podnetu jednej z vylúčených spoločností preverila sekcia kontroly – inšpekcia ministra obrany, ktorá nezistila nedostatky, ktoré by ovplyvnili výsledky súťaže,“ konštatoval Milan. Z prihlásených ôsmich spoločností podľa ministerstva obrany štyri firmy nesplnili podmienky medzinárodnej súťaže. „V žiadnom prípade však nešlo iba o formálne nedostatky,“ zdôraznil Milan.
Podľa neho bola napríklad jedna spoločnosť vylúčená zo súťaže najmä pre to, že vôbec neocenila časť prác spojených s výstavbou skladiska pohonných hmôt (napr. výkopové práce), vďaka čomu bola ich ponuka neporovnateľná s ponukami ostatných spoločností.
„Základný argument vylúčenej spoločnosti, že predmetné sporné položky boli uvedené v iných častiach ponuky, môže verejný obstarávateľ preukázať, že tieto položky buď neboli uvedené vôbec, alebo boli uvedené tak, že nesúviseli s prácami vykonávanými v týchto stavebných objektoch,“ tvrdí Milan v reakcii.
Podľa Milana sú v článku aj ďalšie nepresnosti. Napríklad ministerstvo obrany podľa neho neoslovilo priamo spoločnosti, ako uvádza denník Pravda, ale riadne vyhlásilo medzinárodnú súťaž na stavbu skladu pohonných hmôt a podmienky súťaže zverejnilo prostredníctvom NATO a na svojej internetovej stránke. V súvislosti s informáciou o tom, že jedna spoločnosť sa obrátila so sťažnosťou aj na centrálu NATO Milan poznamenal, že Aliancia túto sťažnosť odmietla.
Nitky k Topolánkovi
Ostravská firma Vae Controls je dcérskou spoločnosťou skupiny Vae Controls Group, ktorú tvorí 15 firiem.
Pravda upozornila, že v minulosti ju pomáhal založiť bývalý český premiér a predseda ODS Mirek Topolánek, ktorý z nej neskôr odišiel, ale v súčasnosti je generálnym riaditeľom celého holdingu.
Vedenie Vae Controls spájanie nových zákaziek s návratom Topolánka odmieta a tvrdí, že štátne zákazky získavali aj v minulosti. Rovnako to vraj bolo aj pri zákazke pre slovenské ministerstvo obrany.
„Pán Topolánek sa nikdy neangažoval v tejto zákazke, nikdy sa s nikým zo zúčastnených strán nestretol, nerokoval, ani netelefonoval,“ povedal pre Pravdu spolumajiteľ firmy Leo Matloch.
Formálne chyby?
Firma uspela po tom, čo šesťčlenná výberová komisia ministerstva obrany štyri spoločnosti zo súťaže vylúčila, údajne pre nesplnenie podmienok účasti. Vylúčené firmy však tvrdia, že ich ministerstvo zo súťaže vyradilo neoprávnene a vyčítalo im zväčša formálne chyby.
Hovorca rezortu Ivan Rudolf, ktorého Pravda v tejto súvislosti oslovila, skonštatoval len toľko, že dve spoločnosti sa proti vylúčeniu zo súťaže odvolali. Jedna z nich sa so sťažnosťou obrátila priamo na Galka aj na centrálu NATO v Bruseli, a pre Pravdu avizovala, že pravdepodobne podá sťažnosť na generálnu prokuratúru.