BRATISLAVA 21. novembra (WBN/PR) – Štatistika je neúprosná. Na Slovensku dochádza každých 30 minút k vlámaniu do bytu, či rodinného domu. Cez deň, či v noci, počas pracovného dňa, či cez víkend. A skutočnosť je taká, že dokonca nezáleží, či sme doma, či nie. Každých 30 minút, a to najmä cez naše vstupné dvere.
A naše vstupné dvere majú len dve možnosti výsledku: buď ma ochránia, alebo neochránia a lupič sa cez ne dostáva ku nám dovnútra a kradne podľa svojho výberu. Na našom trhu sa v poslednej dobe s dverami, označovanými ako „bezpečnostné“, akoby vrece roztrhlo. Farebné inzeráty nás lákajú počtom istiacich bodov, najlepšou cenou, či označením ako najpredávanejšie. Ako sa v tejto plejáde zorientovať, podľa čoho sa rozhodnúť?
Existuje teória: vstupné dvere môžu byť buď obyčajné – bežné, bezpečnostné – ktoré sa len tak volajú, alebo neprekonateľné – ktoré môj majetok skutočne ochránia. A ako sa z teórie stáva realita? Predsa overením, skúškou. S prekonanými obyčajnými dverami, ale žiaľ aj tými označovanými ako „bezpečnostné“ sa stretávame. Ale akou skúškou overiť neprekonateľnosť dverí ?
Tu je len jediná možnosť – tá najtvrdšia. Skutočným klasickým delom.
A tak sa aj stalo. V priestoroch opusteného kameňolomu, sa vedľa seba postavili troje dvere. Obyčajné, bežné bezpečnostné a dvere Adlo.
Na dôvody, ktoré viedli k tomuto testu, sme sa spýtali konateľa spoločnosti ADLO – bezpečnostné dvere, Ing. Jozefa Adame: „ Na Slovensku sú beztrestne predávané dvere označované ako bezpečnostné, ktoré v skutočnosti žiadnu ochranu voči vlámaniu majiteľovi neposkytnú. Ich odolnosť je dokladovaná certifikátmi neznámeho pôvodu, či iných výrobkov. Pri laickom vonkajšom pohľade takéto dvere veľakrát pôsobia dôveryhodne. Takto sú zákazníci často uvádzaní do omylu, ktorý však máva fatálne následky, po ich prekonaní bežným náradím. Preto sme sa rozhodli spraviť unikátny test odolnosti, ktorý bol zrejme naposledy používaní pri útokoch na brány stredovekých hradov.“
Troje dvere boli riadne osadené do príslušnej zárubne, tá bola uchytená podľa predpisov každého výrobcu, odskúšala sa ich funkčnosť otvárania. Napokon sa všetky riadne uzamkli tak, ako sa majú. Plne funkčná replika dela sa umiestnila a ukotvila do vzdialenosti asi 30 metrov od dverí a zamierilo sa na stred prvých dverí. Za dodržiavania maximálnej bezpečnosti, sa delo nabilo plnou dávkou pušného prachu, za ktorým nasledovala masívna odliata guľa priemeru 40 mm s hmotnosťou niekoľkých kilogramov. Na povel zaznel prvý ohlušujúci výstrel, ktorý dupľovala ozvena okolitých lesov, obrovský kúdol dymu po výbuchu zaplnil kameňolom. Po jeho rozplynutí a povele umožňujúcom už voľný pohyb divákov, mohli prítomní vidieť v obyčajných dverách presný otvor po guli, ako vyrezaný podľa šablóny. Guľa preletela cez dvere ako nôž mäkkým maslom.
Po opätovnom nabití a zamierení na druhé z dverí, ktoré sa bežne predávajú na našom trhu s označením bezpečnostné, nasledoval rovnako ohlušujúci výstrel. Po zdvihnutí sa dymu vypukol smiech prítomných, nakoľko dvere ležali na zemi, s rovnakou dierou, ako predchádzajúce, ale aj s celou zárubňou ! Vyčnievali z nej len vykrivené skrutky, ktoré dodávateľ dodáva na jej ukotvenie do steny. Navyše, cez dieru bolo viditeľné vnútorné zloženie dverí – a to tenký pliešok prilepený na papieri !
Ako tretie prišli na rad štandardné bezpečnostné dvere ADLO. Rovnaký výstrel posunul celé dvere aj s mohutnou zárubňou a stojanom dozadu, no nebolo vidieť poškodenie kamennej steny za dverami od gule, ako v oboch predchádzajúcich prípadoch. Dvere zostali naďalej pevne uzamknuté. Až pri obhliadke sa zistilo, že guľa, po náraze v tvare polmesiaca, zostala uviaznutá medzi oceľovými platňami dverí. Po vychladnutí sa vybrala von a na prekvapenie prítomných sa dvere poľahky mohli odomknúť, otvoriť a znova uzamknúť. Po tom, čo si splnili svoju úlohu, zostali teda naďalej plne funkčné a neprekonané.