BRUSEL 8. decembra (WEBNOVINY) –
Posledná šanca
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vo štvrtok varoval, že problémy s dlhmi predstavujú pre Európu nebývalé riziko a nadchádzajúci summit Európskej únie je poslednou šancou na vyriešenie krízy.
Ako vyhlásil na zjazde Európskej ľudovej strany v Marseille, kde vystúpil tesne pred odchodom do Bruselu, „Európa nikdy nebola v takom nebezpečenstve a riziko jej explózie nebolo nikdy tak veľké“.
„Musíme konať ihneď. Čím dlhšie budeme čakať s prijatím tohto rozhodnutia, o to viac bude stáť a o to menej bude účinné,“ povedal Sarkozy narážajúc na hlavnú tému summitu, ktorou bude reforma eurozóny a vytvorenie nových mechanizmov jej fungovania.
„Ak v piatok nedospejeme k dohode, nebudeme mať už druhú šancu,“ dodal francúzsky líder s tým, že Európanom zostáva na záchranu menovej únie už len „niekoľko týždňov“.
Politici neskrývajú, že sa pokúsia odvrátiť ďalšiu nastupujúcu ekonomickú krízu a upokojiť čoraz nervóznejšie finančné trhy.
Na programe sú rokovania najmä o sprísnení sankcií voči rozpočtovým hriešnikom, ktorých chce Brusel okrem udeľovania finančných pokút trestať aj čiastočným odobratím suverenity.
„Pre mňa je dôležité, aby si euro zachovalo dôveryhodnosť, aby sa v tomto zmysle menili aj zmluvy a mohli sme sa pohnúť smerom k stabilnej únii,“ povedala po príchode do sídla Európskej rady nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Hlavnou témou schôdzky, ktorá by mala potrvať až do piatku, bude reforma eurozóny a vytvorenie nových mechanizmov jej fungovania.
Najvyšší predstavitelia EÚ otvorene hovoria o tom, že sa pokúsia zabrániť nástupu ďalšej ekonomickej krízy spojenej s hospodárskou recesiou. Aj z tohto dôvodu sa už teraz začína o summite hovoriť ako o jednom z najdôležitejších za posledné roky.
Zlaté pravidlo
Medzi hlavné návrhy v oblasti nových pravidiel fungovania Európskej menovej únie (EMÚ) patrí zavedenie tzv. „zlatého pravidla“. Ide o ekonomický termín označujúci zásadu, že vlády si v čase zníženého hospodárskeho rastu budú požičiavať len peniaze určené výhradne na investície, nie však na financovanie nových dlhov. Cieľom je zastavenie tvorby deficitov, ak sa ekonomika nachádza na konci rastového hospodárskeho cyklu.
Únia z dielne „Merkozy“
V médiách sa preto v týchto týždňoch začal používať výraz „Merkozy“ symbolizujúci nerozlučnosť nemecko-francúzskeho tandemu.
Hlavným odkazom oboch lídrov je nateraz odhodlanie vypracovať novú zmluvu o fungovaní Európskej únie, ktorá by obsahovala prísnejšie rozpočtové pravidlá vrátane automatických sankcií v prípade ich porušovania.
Presné detaily sa však zatiaľ na verejnosť nedostali a Sarkozy ich chce podľa vlastných slov najskôr predostrieť stálemu predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi.
Fiškálna únia
Jedným z najspornejších bodov summitu však pravdepodobne bude diskusia o „spružnení“ rozhodovania celej Európskej únie. Návrh dlhodobo presadzujú najmä väčšie ekonomiky, predovšetkým Francúzsko. Debatovať sa bude aj o vytvorení takzvanej fiškálnej únie, teda centralizácii rozhodovacích procesov v neprospech členských štátov a v prospech inštitúcií v Bruseli. Lídri už dlhšie uvažujú o vytvorení tzv. európskeho ministerstva financií, ktoré by malo dohliadať na rozpočtových „hriešnikov“ a čiastočne harmonizovať hospodárske politiky jednotlivých členských štátov.
Pokiaľ ide o postoj Slovenska, minister financií Ivan Mikloš v utorok na rokovaní parlamentného výboru pre Európske záležitosti vyjadril nádej, že summit upokojí finančné trhy. Ani to však podľa neho nedáva záruku na to, že krízu sa podarí zastaviť.
Britský premiér je pripravený vetovať
Britský premiér David Cameron vo štvrtok informoval, že bude bez váhania vetovať akúkoľvek dohodu členov EÚ, ktorá nebude v záujme Veľkej Británie.
Cameron bude na blížiacom sa summite EÚ pod tlakom euroskeptikov z jeho Konzervatívnej strany.
Tí žiadajú, aby nepripustil žiadnu dohodu, ktorá by znamenala akékoľvek straty pre Veľkú Britániu.
„Urobím pre Britániu, čo budem môcť, a dúfam, že ak dospejeme k dobrej dohode, bude dobrá aj pre Britániu,“ uviedol premiér. „Ak však nedostaneme, to čo požadujeme, nebudem váhať a dohodu európskej dvadsaťsedmičky budem vetovať, pretože necestujem do Bruselu pre to, aby som nehájil britské záujmy,“ dodal.
Poľsko a Rumunsko odmietajú dvojrýchlostnú EÚ
Poľsko a Rumunsko nesúhlasia s vytvorením takzvanej dvojrýchlostnej Európy, pričom pripomínajú, že EÚ má 27 členov, a nie len 17 členov eurozóny.
Poľský premiér Donald Tusk a predseda rumunskej vlády Traian Basescu tak reagovali na návrh, aby zmeny v zmluve o EÚ schválili len členovia eurozóny v prípade, že nebudú priechodné v celej 27-člennej únii.
„Kríza bude našim hrobom, ak odcudzíme krajiny dvadsaťsedmičky,“ povedal Tusk pred nadchádzajúcim summitom EÚ.
Zdôraznil, že únia musí ostať jednotná a jej rozhodnutia nesmú vylúčiť žiadneho jej člena. „Iná ako 27-členná EÚ by bola odsúdená na zánik,“ vyhlásil. Aj Basescu povedal, že Rumunsko nebude akceptovať dve kategórie členských krajín v EÚ.
Španielsko súhlasí
Predseda španielskej Ľudovej strany Mariano Rajoy, ktorý má 22. decembra nastúpiť do funkcie premiéra, vo štvrtok vyhlásil, že podporuje navrhované zmeny v zmluvách o fungovaní Európskej únie, ak sú potrebné na záchranu eura.
Vyjadril sa tak tesne pred začiatkom summitu EÚ v Bruseli, ktorý má priniesť zásadné rozhodnutia ohľadom reformy eurozóny čeliacej existenčnej kríze.
„Potrebujeme viac rozpočtovej disciplíny a zavedenie dodatočnej kontroly, aby sme zabránili opakovaniu (dlhovej) krízy,“ povedal Rajoy vo francúzskom Marseille, kde sa zúčastnil na zjazde Európskej ľudovej strany.
„Ak preto musíme upraviť zmluvy, tak ich upravme!“ odkázal nastávajúci španielsky líder. Európskych partnerov pritom vyzval na poskytnutie „kolektívnej odpovede“ a bezodkladné využitie „všetkých možných prostriedkov na zastavenie krvácania“.
Zmena zmluvy nie je podľa Švédska riešením
Zmena zmluvy o fungovaní Európskej únie nie je riešením európskej dlhovej krízy, aké trhy očakávajú. Vo štvrtok pred začiatkom summitu lídrov EÚ to vyhlásil švédsky premiér Fredrik Reinfeldt.
„Právne zmeny zmluvy, ktoré môžu trvať dlhšie, možno budú potrebné, no nemyslím si, že je to riešenie, ktoré trhy momentálne hľadajú,“ povedal Reinfeldt. Trhy podľa neho očakávajú najmä sprísnenie fiskálnej disciplíny a reformy zo strany krajín, ktoré majú najväčšie problémy.
Chcú tiež vedieť, či bude mať Európsky fond finančnej stability (EFSF) dosť prostriedkov na záchranné programy. Švédsko, ktoré nie je členom eurozóny, dáva prednosť riešeniu, ktoré bude zahŕňať všetky krajiny európskej dvadsaťsedmičky.