BRATISLAVA 10. mája (WEBNOVINY) – Nadchádzajúce voľby poslancov Európskeho parlamentu úzko súvisia s voľbou nového predsedu hlavného výkonného orgánu Európskej únie – Európskej komisie (EK). „Predseda EK potrebuje potvrdenie Európskeho parlamentu pred tým, ako sa dostane do funkcie. Musí ho potvrdiť absolútna väčšina hlasov europoslancov, čo po týchto voľbách bude 376 z 751,“ objasnila pre agentúru SITA šéfredaktorka portálu EurActiv.sk Zuzana Gabrižová.
Barroso ako kompromis
Upozornila, že väzbu medzi eurovoľbami a výberom predsedu komisie posilnila Lisabonská zmluva, platná od roku 2009. S nomináciou podľa Lisabonskej zmluvy prichádza Európska rada – stretnutie hláv štátov a vlád. Zmluva však okrem toho hovorí, že treba zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) a pred nominovaním konkrétneho kandidáta viesť konzultácie s EP.
Európske politické strany a čiastočne aj Európska komisia, ktorá ich v tom podporila, si to podľa Zuzany Gabrižovej vysvetlili tak, „že v predstihu nominovali svojich kandidátov na post predsedu. Podľa ich scenára sa predsedom EK stane kandidát tej strany, ktorá získa najviac mandátov. Či to bude Európska rada rešpektovať, je otázne. Sú analytici, ktorí si myslia, že skôr vyberú niekoho iného – kompromis ‚Barrosovho typu‘,“ doplnila Gabrižová.
Kandidáti sú už známi
Kandidáti na predsedu EK sú už známi. Ako ďalej pre SITA uviedla Zuzana Gabrižová, Európska ľudová strana postavila bývalého luxemburského premiéra a dlhoročného predsedu Euroskupiny Jean-Claude Junckera. Strana európskych socialistov stavila na súčasného predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza z Nemecka.
Zelení si v online primárkach vybrali mladú nemeckú europoslankyňu Ska Keller (Franziska Maria Keller) a Aliancia liberálov a demokratov pre Európu kandiduje svojho predsedu Guy Verhofstadta, bývalého belgického premiéra. Svojho nominanta má aj strany Európskej ľavice, je ním líder gréckej opozície Alexis Tsipras.
O tom, kto z týchto kandidátov bude napokon predsedom Európskej komisie, rozhodne v prvom kroku už spomínaná nominácia, ktorá vzíde z Európskej rady. „Tá sa zíde dva dni po voľbách do Európskeho parlamentu a vedie konzultácie s EP tak, aby kandidát bol schopný v EP získať potrebnú väčšinu 51 % hlasov,“ dodala šéfredaktorka portálu EurActiv.sk.
Predseda koordinuje komisárov
Predseda Európskej komisie vedie hlavný exekutívny, čiže výkonný orgánu EÚ. Význam komisie pritom podľa Gabrižovej spočíva predovšetkým v tom, že má takmer výlučnú právomoc prichádzať s návrhmi európskej legislatívy. Tie potom spoločne schvaľujú členské štáty a Európsky parlament. „Predseda EK koordinuje prácu kolégia 28 komisárov, definuje hlavné politické priority a usmerňuje prácu komisie ako celku. Tie na začiatku mandátu predstavuje aj Európskemu parlamentu. Zvoláva stretnutia kolégia, a predsedá im, prideľuje úlohy, môže vytvárať špeciálne pracovné skupiny. Pri zostavovaní Európskej komisie môže do určitej miery ovplyvniť jej zloženie v konzultáciách s členskými štátmi, ktoré komisárov navrhujú. Zúčastňuje sa na vrcholných schôdzkach EÚ, na summitoch aj na iných medzinárodných fórach, napríklad G8. Raz ročne v Európskom parlamente prednáša Správu o stave únie,“ priblížila kompetencie a postavenie predsedu EK Zuzana Gabrižová.
Voľby do europarlametu v jednotlivých 28 štátoch únie trvajú od 22. do 25. mája. Na Slovensku sa voľby uskutočnia v sobotu 24. mája od 7:00 do 22:00. Na Slovensku pôjde o tretie eurovoľby, predtým sa konali v rokoch 2004 a 2009. Počet poslancov z každého členského štátu EÚ stanovuje Zmluva o pristúpení k EÚ. Z nej vyplýva, že Slovensko v EP zastúpi 13 zo 751 budúcich členov europarlamentu. O 13 slovenských kresiel v EP sa uchádza rekordných 29 politických strán a koalícií. Europoslancom za Slovensko chce byť 333 kandidátov, z toho 80 žien.
