Európske verejnoprávne médiá pod tlakom. Ohrozujú ich politici, finančné škrty aj technologické platformy

Politické tlaky na verejnoprávne médiá v Európe začali pred viac než desiatimi rokmi v Maďarsku, odkiaľ sa postupne rozšírili do ďalších štátov vrátane Litvy, Talianska či Slovenska.
News reporter or TV journalist at press conference, holding microphone and writing notes
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Verejnoprávne médiá v Európe čelia v súčasnosti bezprecedentnému tlaku, ktorý podľa odborníkov prichádza z viacerých smerov – od posilňujúcej sa krajnej pravice, cez rozpočtové škrty, až po tvrdú konkurenciu digitálnych platforiem. Podľa správy organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) z roku 2025 sa musia vyrovnávať s kombináciou ekonomických, technologických a politických výziev.

 „V Európe nie sme v rovnakej situácii ako v USA,“ hovorí profesor mediálnych štúdií z Kodanskej univerzity Rasmus Kleis Nielsen, narážajúc na prezidentaDonalda Trumpa, ktorý po návrate k moci v januári 2025 výrazne skresal financovanie verejnoprávnych médií. „Niektoré dynamiky sú však podobné,“ upozorňuje Nielsen.

Začalo to v Maďarsku

Podľa RSF tlak na verejnoprávne médiá v Európe začal pred viac než desiatimi rokmi v Maďarsku, kde sa z nezávislých verejnoprávnych vysielateľov stali štátom ovládané médiá. „Tento model sa exportoval aj do ďalších krajín Európskej únie,“ pripomína Laure Chauvel, šéfka kancelárie RSF pre Francúzsko a Taliansko.

V Litve začiatkom minulého decembra protestovalo približne 10 tisíc ľudí proti zmrazeniu rozpočtu verejnoprávneho vysielateľa LRT na roky 2026-2028 a proti reforme, ktorá má uľahčiť odvolanie generálneho riaditeľa.

Na Slovensku prešiel verejnoprávny telerozhlas po návrate premiéraRoberta Fica k moci v roku 2023 výraznou premenou a podľa organizácie Transparency International„čoraz viac pripomína vládnu hlásnu trúbu“. Talianske organizácie zas upozorňujú na rastúcu politizáciu televízie RAI za vlády premiérkyGiorgie Meloniovej.

Rozpočtové škrty

Veľkým problémom je aj ich financovanie. V zmenenom mediálnom prostredí, v ktorom dominujú nadnárodní súkromní technologickí giganti, je pritom finančný tlak zásadný. Podľa údajov Európskej vysielacej únie (EBU) kleslo financovanie verejnoprávnych médií v Európskej únii (EÚ) za poslednú dekádu (po zohľadnení inflácie) o 7,4 percenta na 29,17 miliardy eur v roku 2024.

Vo Švajčiarsku plánuje verejnoprávna SSR v dôsledku finančných škrtov zrušiť do roku 2029 deväťsto pracovných miest. V Nemecku sa pripravuje zatváranie rozhlasových staníc a zlučovanie televíznych kanálov.

Pilier demokracie

Napriek tlaku mnohí odborníci tvrdia, že verejnoprávne médiá sú dnes potrebné viac než kedykoľvek predtým.

„Zostávajú základným pilierom demokracie, poskytujú dôveryhodný, nezávislý a univerzálne dostupný obsah,“ upozorňuje Richard Burnley z EBU. Dodal, že dominancia „niekoľkých veľkých technologických platforiem“ oslabuje možnosti verejnosti dostať sa k európskym médiám a zapájať sa do verejnej diskusie.

Viac k osobe: Donald TrumpGiorgia MeloniováRobert Fico
Firmy a inštitúcie: Reportéri bez hraníc (RSF)