BRUSEL 13. decembra (WEBNOVINY) – Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie by mali v pondelok vydať stanovisko, v ktorom sa bude hovoriť o uznaní palestínskeho štátu v čase, „keď to bude vhodné“.
Agentúre AFP to povedali nemenované diplomatické zdroje z Bruselu. Stanovisko sa podľa nich rodilo počas dlhých a ťažkých rokovaní okrem tejto otázky v ňom šéfovia zahraničných rezortov EÚ odsudzujú aj budovanie židovských osád. Tie označujú za „ilegálne“ a tiež za „prekážky mieru„. Dvadsiati siedmi ministri sa však zhodli na tom, že únia podporuje len „vyjednané riešenie“ medzi Izraelom a Palestínčanmi, pričom najspornejšou zostáva otázka budúceho štatútu Jeruzalema.
K tomu, aby Brusel uznal nezávislú Palestínu, ho v pondelok vyzval aj predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás. Na túto tému sa v pondelok rozprával s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné otázky Catherine Ashtonovou.
ORBÁN: Menší členovia by mali spolupracovať
Menšie a stredne veľké členské krajiny Európskej únie by mali bližšie spolupracovať. Pomôže to nielen im samým, ale aj celej únii, pre ktorú tieto krajiny majú – napriek svojej menšej rozlohe – veľký význam. Na návšteve Cypru to v pondelok vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého krajina bude od januára predsedať celej európskej dvadsaťsedmičke. Po rokovaní s cyperským prezidentom Dimítrisom Christófiasom v Nikózii Orbán vyjadril solidaritu s touto ťažko skúšanou krajinou.
Maďarsko ako „krajina slobody a boja za slobodu“ bude podľa Orbána naďalej podporovať mierové riešenie situácie na ostrove. Ako optimálny model pre spolužitie gréckej časti Cypru a Severocyperskej tureckej republiky sa Orbánovi javí federácia.
„Dúfame, že Európska únia prijme kroky na zachovanie podmienok pre úspešný mierový proces, ktorý je marený Izraelom,“ komentoval stretnutie medzi Ashtonovou a Abbásom hlavný palestínsky mierový vyjednávač Saíb Irikát.
Izraelsko-palestínske mierové rokovania sa zastavili koncom septembra, len tri týždne po ich začiatku, keď Izrael odmietol predĺžiť moratórium na výstavbu domov na Západnom brehu. Palestínčania sa odmietli vrátiť k rokovaciemu stolu, kým Izrael výstavbu nezastaví. Podľa Palestínčanov palestínsky štát uznalo za 20 rokov viac ako 100 krajín, prevažne moslimských štátov a krajín bývalého sovietskeho bloku. Neuznali ho EÚ ani USA. Naposledy uznala Palestínu Argentína, ktorá tak urobila len niekoľko dní po Brazílii, za čo si obe krajiny vyslúžili kritiku zo strany Izraela a niektorých amerických politikov.
Brusel uvalil sankcie na prezidenta Pobrežia Slonoviny
Európska únia v pondelok uvalila sankcie na prezidenta Pobrežia Slonoviny Laurenta Gbagba. Urobila tak po tom, ako vojsko lojálne staronovej hlave tejto africkej krajiny začalo bojovať proti Gbagbovmu rivalovi Alassaneovi Ouattarovi. Toho väčšina medzinárodného spoločenstva uznáva za víťaza nedávnych prezidentských volieb.
Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa na pondelkovom rokovaní v Bruseli zhodli na tom, že na Gbagba uvalia zákaz vstupu do únie a zároveň nariadili zmrazenie jeho európskych účtov. Šéfovia diplomacií sa tiež „rozhodli okamžite prijať cielené reštrikčné opatrenia proti tým, ktorí bránia mierovému procesu… zvlášť pokiaľ ide o nerešpektovanie riadneho výsledku volebného aktu“.“ Podobný krok plánujú aj Spojené štáty.
Krízu na Pobreží Slonoviny vyvolala tamojšia Ústavná rada, ktorá zvrátila predošlé výsledky volieb ohlásené krátko predtým ústrednou volebnou komisiou. Za víťaza pôvodne vyhlásili kandidáta opozície Ouattaru, najvyšší ústavodarný orgán však toto rozhodnutie zvrátil a za prezidenta určil Gbagba. Obaja pritom už stihli zložiť prezidentskú prísahu a vymenovať svoj vládny kabinet. Väčšina medzinárodného spoločenstva vrátane OSN, EÚ a USA uznáva za nového prezidenta Ouattaru.
