Európska únia by podľa prieskumu mala mať viac kompetencií, aby lepšie zvládala krízy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Európska únia, vlajka
Počas sedemročného obdobia poskytne EÚ finančnú pomoc čakajúcim krajinám vo výške viac ako 14 miliárd eur. Foto: ilustračné, Getty Images

Európska únia (EÚ) by mala mať viac kompetencií, aby v budúcnosti zvládala krízy, ako je napríklad súčasná pandémia ochorenia COVID-19. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky počas koronakrízy, ktorý si od spoločnosti Kantar objednal Európsky parlament a na ktorom sa koncom apríla zúčastnilo 21 804 respondentov z 21 členských štátov únie.

S rozsiahlejšími kompetenciami na riešenie kríz súhlasilo 69 % respondentov, najviac v Portugalsku a Írsku, proti bolo 22 %. Na Slovensku sa v prospech obsiahlejších kompetencií vyjadrilo 61% respondentov.

Nespokojnosť so solidaritou

Únia by sa podľa respondentov mala v súvislosti s pandémiou zamerať na zaistenie dostatočných zásob zdravotníckych pomôcok vo všetkých členských štátoch, na vyčlenenie prostriedkov na vývoj vakcíny, poskytnutie priamej finančnej pomoci členským štátom či zlepšenie ich spolupráce v oblasti výskumu.

Väčšina responentov prieskumu (57%) vyjadrila nespokojnosť so solidaritou, ktorú si členské štáty navzájom prejavovali počas pandémie. Najmenej s ňou súhlasili ľudia z Talianska, Španielska, Grécka, Rakúska, Belgicka a Švédska, najviac zase respondenti z Írska, Dánska, Holandska, Portugalska, Maďarska a zo Slovenska.

Traja zo štyroch opýtaných naprieč všetkými členskými štátmi počuli, videli alebo čítali o opatreniach EÚ v reakcii na pandémiu, len 33% respondentov však vedelo aj o aké opatrenia ide.

Tri percentá čelili bankrotu

Z tých, čo kroky únie proti COVID-19 poznali, 42% s nimi bolo spokojných a až 52% naopak nebolo. Najspokojnejší v tejto oblasti boli respondenti z Írska, Holandska, Dánska a Fínska, najmenej Taliani, Španieli, Gréci, Rakúšania a Bulhari.

Od začiatku pandémie sa muselo s finančnými problémami vysporiadať 58% respondentov. Medzi tieto problémy patria napríklad strata príjmu (30%), úplná alebo čiastočná nezamestnanosť (23%), skoršie čerpanie osobných úspor (21%), problémy s platením nájmu, účtov alebo bankových úverov (14%) alebo problémy so zaobstaraním výživného a kvalitného jedla či potravín (9%).

Každý desiaty opýtaný musel požiadať rodinu alebo priateľov o finančnú pomoc a tri percentá respondentov čelili bankrotu. Finančné problémy zasiahli najviac občanov Maďarska, Bulharska, Grécka, Talianska a Španielska, najmenej zase respondentov z Dánska, Holandska, Švédska, Fínska a Rakúska.

Informácie agentúre SITA poskytlo tlačové stredisko Európskeho parlamentu na Slovensku.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Európska úniaEurópsky parlament