Nová digitálna legislatíva EÚ má za cieľ stanoviť jasné a jednotné pravidlá pre online priestor. Europoslanci však nabádajú k opatrnosti a rozhodnutiam, ktoré sú založené na dôslednom posúdení možných vplyvov.
V Európskom parlamente vrcholia diskusie o kľúčovej legislatíve, ktorá bude regulovať online prostredie na nasledujúce desaťročia. Europoslanci budú na plenárnych zasadnutiach v decembri a januári schvaľovať svoje pozície k tzv. aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch, ktoré vytvoria základ pre ďalšie rokovania s členskými štátmi a Európskou komisiou.
Návrhy majú prispieť k efektívnejšiemu boju proti šíreniu dezinformácií či lepšej ochrane spotrebiteľa cez vyššiu transparentnosť online reklám a dôslednejšej kontrole obchodníkov na internetových platformách. Zameraním sa hlavne na najväčšie internetové online platformy, ktoré sú pevnou súčasťou európskeho trhu a každodenného života Európanov, chce EÚ docieliť férovú hospodársku súťaž a vyššiu mieru transparentnosti. Od najväčších digitálnych firiem ako Amazon, Facebook alebo Google tak bude EÚ vyžadovať oveľa väčšiu otvorenosť a interoperabilitu vo vzťahu k ich systémom, produktom a službám.
Slovenskí europoslanci vítajú jednotné a férové pravidlá, ktoré by boli v prospech bežných občanov aj podnikateľov. Upozorňujú však aj na viacero bodov, ktoré by mohli ísť proti pôvodným cieľom Európskej komisie.
Podľa pôvodného návrhu Komisie majú väčšie aj menšie platformy poskytovať viac informácií o zadávateľoch online reklamy a dôvodoch, prečo sa konkrétnemu užívateľovi daná reklama zobrazuje. Z Európskeho parlamentu ale aktuálne vychádzajú aj iniciatívy, ktoré by obmedzili a zakázali cielené reklamy na internete. Slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH/EPP) zdôrazňuje dôležitosť súkromia jednotlivcov, no zároveň poukazuje na už platné a komplexné európske pravidlá na ochranu osobných údajov ako aj dostupnosť alternatívnych internetových prehliadačov či komunikačných aplikácií. Navyše sa obáva aj dopadov na drobných podnikateľov, ktorí tento druh reklám pri svojich obmedzených rozpočtoch efektívne využívajú. „Zákaz cielenej reklamy by tak nemal dopad iba na trh s online reklamou ale v podstate by mnohým podnikom odobral možnosť nájsť svojich zákazníkov doma aj v zahraničí,“ skonštatoval Štefanec. Podobný postoj zaujal aj europoslanec Eugen Jurzyca (SaS/ECR), ktorý Európskemu parlamentu vyčíta, že nepripravuje posúdenia vplyvu vlastných podstatných pozmeňujúcich návrhov a takýto zákaz cielených reklám nebol dostatočne podložený ani v tomto prípade.
Europoslanci sa tiež obávajú možných neočakávaných dôsledkov ustanovení o podrobnejšom overovaní online obchodníkov. Podľa nich hrozí, že platformy radšej budú spolupracovať s veľkými overenými predajcami, ktorí im generujú vyššie príjmy, než vynakladať zdroje na overovanie množstva drobných obchodníkov. „Ak chce EÚ trvať na tejto zmene, mala by predložiť kvalitnú analýzu, z ktorej by vyplývalo, že súčasný stav spôsobuje spotrebiteľom väčšie škody, než budú náklady drahšej regulácie,“ myslí si Jurzyca.
Europoslanec Štefanec tiež dáva do pozornosti, že vyššia transparentnosť musí byť sprevádzaná aj dostatočnými garanciami na ochranu citlivých dát či obchodných tajomstiev, inak hrozia vážne bezpečnostné riziká pri sprístupňovaní týchto údajov tretím stranám. „Keď si predstavím mieru hybridnej vojny, ktorú už dnes vedie Rusko a Čína voči EÚ, mám určité obavy zo sprístupnenia takého množstva informácií,“ dodal Štefanec.
Obaja europoslanci preto vyzývajú k dôslednému postupu v ďalšom legislatívnom procese. „To, čo presne hovorím, že nám hrozí, je, že príjmeme veľa regulácií a nedosiahneme zlepšenie stavu,“ vyslovil svoj názor Jurzyca. „Som si vedomý dobrého zámeru aktu o digitálnych trhoch aj aktu o digitálnych službách. Z jednotných pravidiel môžu vyťažiť všetci. Ale nesmieme prijímať unáhlené ani mediálne ľúbivé rozhodnutia, ktoré uškodia našim občanom a firmám,“ uzavrel Štefanec.
Informačný servis