BRATISLAVA 25. októbra (WEBNOVINY) – Európska únia v týchto dňoch rozhoduje o svojej budúcnosti, uviedol exkluzívne pre tlačovú agentúru SITA minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda po tom, ako sa v Luxemburgu stretol s ostatnými ministrami rezortu zahraničia členských krajín. Ministri zahraničných vecí Európskej únie rokovali v pondelok o množstve otázok, minister však zdôraznil dve z nich: pravidlá hospodárskeho riadenia v 27-člennom bloku a otázku možnosti vstupu Srbska do EÚ.
Ako Dzurinda uviedol, má pocit, že „Európa rozhoduje o svojej budúcnosti… o tom, či chce byť kontinentom zodpovedným, ktorý sa bude vyhýbať gréckym príbehom, alebo či sa bude gúľať dole kopcom.“ Aj napriek tomu, že sa európske krajiny dokázali dohodnúť na postihovaní krajín „v preventívnej časti“, teda skôr, ako by prípadný postih mohol ich situáciu ešte zhoršiť, podľa Dzurindu „chýba dohoda a budúcom permanentnom krízovom mechanizme“. Vďaka nemu by Európska únia dokázala zabrániť politikom vládam či bankovým inštitúciám správať sa nezodpovedne a pomáhala by pri riešení problémov. Podľa ministra by spomínaný mechanizmus mal „zahrňovať aj postihy pre súkromnú sféru… pre finančné ústavy či bankové inštitúcie, ktoré… nezodpovedne nakladajú s vkladmi občanov“.
Ministri sa v pondelok na Rade Európskej únie pre všeobecné záležitosti (GAC) tiež dohodli na preskúmaní možnosti kandidatúry Srbska na vstup do 27-členného bloku. „Rozhodli sme, že Európska komisia (EK) bezprostredne začne posudzovať prihlášku Srbska stať sa členským štátom Európskej únie,“ pričom toto posudzovanie by EK mala ukončiť v druhej polovici roku 2011, povedal pre SITA Dzurinda. Ako dodal, Bratislava sa o to dlhodobo usilovala, preto dnešný deň „nie je významný iba pre Srbov, ale aj pre nás, pre Slovensko„.
Ministri financií členských štátov EÚ sa dohodli, že krajiny eurozóny, ktoré nesmerujú k vyrovnanému rozpočtu alebo majú rozpočet s deficitom vyšším ako 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) alebo štátny dlh vyšší ako 60 percent HDP, budú postihované už do šiestich mesiacov po upozornení Európskou komisiou.
Podľa terajších pravidiel disciplinárny proces môže trvať roky, pričom po takom dlhom období sankcia pre krajinu vo finančných problémoch môže jej situáciu zhoršiť. Berlín a Paríž navrhujú, aby nové pravidlá umožnili pozastavenie hlasovacích práv tej krajiny eurozóny, ktorá vážne porušuje princípy Európskej menovej únie. Ďalšou navrhovanou zmenou je predkladanie návrhov štátnych rozpočtov Európskej komisii pred tým, ako ich schvália národné parlamenty.
Slovensko je pripravené odovzdať Čiernej Hore svoje skúsenosti pri snahe krajiny začleniť sa do euroatlantických štruktúr. Na stretnutí so svojím čiernohorským kolegom Borom Vučiničom to vyhlásil minister obrany Ľubomír Galko. Ako ďalej agentúru SITA informoval vedúci tlačového oddelenia kancelárie ministra obrany Ivan Rudolf, šéf rezortu tiež ponúkol výcvik našimi špecialistami na likvidáciu munície.“
Boro Vučinič ocenil ochotu Slovákov pomôcť ich krajine. „Sme rozlohou a počtom obyvateľov oveľa menší štát ako vy. Ministerstvo obrany u nás nefunguje ešte ani štyri roky. Vážime si vaše rady a ponuku pomôcť,“ cituje tlačová správa Vučiniča. Ľubomír Galko na rokovaní viackrát pripomenul obrovský kus práce, ktorý mladá republika Čierna Hora od svojho vzniku urobila. „Veľkosť krajiny sa nemeria podľa počtu obyvateľstva či veľkosti rozlohy, ale na základe zásad a hodnôt, ktoré zdieľa. A tie, nazdávam sa, máme s Vašou republikou rovnaké,“ povedal šéf obrany.
Obaja ministri po rokovaní podpísali Dohodu medzi svojimi krajinami o obrannej spolupráci a prezreli si armádnu Sieň slávy. Delegácia Čiernej Hory ukončí oficiálnu návštevu Slovenska v utorok podvečer, dodal Ivan Rudolf.
SITA/AFP
