BRATISLAVA 14. októbra (WBN/PR) – Jedným z mála odvetví, ktorých sa nedotkla kríza, sú informačné a komunikačné technológie (IKT). Na celoeurópskom HDP sa podieľajú približne 5-imi percentami a ich výkon stále rastie. V IKT sektore prakticky neexistuje nezamestnanosť, práve naopak. Už v roku 2015 bude v tomto odvetví chýbať až 900-tisíc kvalifikovaných odborníkov!
Aj preto sa lídri členských krajín EÚ budú na samite v dňoch 24.-25. októbra v Bruseli venovať digitálnej ekonomike s cieľom využiť dynamický rozvoj informačných a komunikačných technológií pre oživenie hospodárskeho rastu v Európe. Komisia navrhuje komplexnejšie investície do vedy a inovácií v tejto oblasti (program Horizont 2020), ako aj väčšie využitie informačných technológií vo vzdelávaní.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso zdôrazňuje nutnosť konkurencieschopnosti: „Digitálne služby a komunikácie sú kľúčovými hnacími silami rastu a produktivity vo všetkých hospodárskych odvetviach. Zatiaľ však naplno nevyužívame potenciál jednotného trhu v oblasti telekomunikácií a elektronických nástrojov a EÚ v týchto odvetviach predbiehajú medzinárodní konkurenti.“
O nevyhnutnosti zjednotenia európskeho trhu hovorí aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie Dušan Chrenek: „Je to základná podmienka efektívneho fungovania. Únia dopláca na rozdrobenosť telekomunikačného trhu. Komisia chce túto situáciu zlepšiť. Začala návrhom odstránenia roamingových poplatkov, ale nakoniec sa pokles bude týkať ceny všetkých IKT služieb, vrátane pripojenia na internet.“
Na Slovensku vidí Chrenek viaceré pozitíva: „V porovnaní s inými európskymi krajinami máme relatívne vysoký počet odborníkov v IT a Slovensko má aj viacero špičkových IT firiem.“ Tento potenciál treba podľa neho podporovať už na školách.
O konkrétnych projektoch digitálnej ekonomiky a jednotnom trhu budú zástupcovia Európskej komisie hovoriť aj na medzinárodnom kongrese ITAPA v novembri v Bratislave.
O čom to bude?
Jednou z možností je aj iniciatíva Európskej komisie – Otváranie vzdelávania, ktorej cieľom je umožniť učiteľom, ako aj študentom využívať v rámci vzdelávania prínosy digitálnej revolúcie. „Je nevyhnutné, aby sa v 21. storočí v rámci učiteľskej profesie stali digitálne zručnosti a počítačové vybavenie samozrejmosťou,“ upozorňuje Neelie Kroesová, podpredsedníčka Komisie zodpovedná za oblasť digitálnej agendy. Z nedávnej štúdie totiž vyplynulo, že viac ako 60 % žiakov v Európskej únii navštevuje školy bez digitálneho vybavenia. 70 % učiteľov zase tvrdí, že nemajú k dispozícii školenia potrebné na využívanie digitálnych technológií v rámci výučby v triede a pri príprave na vyučovanie. Školské osnovy v mnohých prípadoch neposkytujú správny rámec na využitie nových technológií v záujme uľahčenia vzdelávania.
Kto to zaplatí?
Európska komisia podporí ciele iniciatívy Otváranie vzdelávania príspevkom z nového programu EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež Erasmus+, príspevkom z nového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 a financiami zo štrukturálnych fondov EÚ. Vďaka programu Erasmus+ sa získajú desiatky miliónov eur na pomoc školám a univerzitám v rámci ich vzájomnej spolupráce pri využívaní prínosov digitálnej revolúcie. Všetky vzdelávacie materiály vytvorené s podporu programu Erasmus+ budú na základe otvorených licencií voľne prístupné verejnosti.
Možnosti financovania zo štrukturálnych fondov a programu Horizont 2020 budú ešte širšie: úlohou členských štátov a regionálnych orgánov zostáva stanoviť si priority týkajúce sa infraštruktúry IKT a odbornej prípravy pedagógov.
V kurze budú IT-čkárky!
Samostatnou kapitolou je podiel ženskej populácie v sektore IKT. Európska komisia publikovala začiatkom októbra štúdiu, podľa ktorej by záujem väčšieho počtu dievčat o kariéru v oblasti informačných a komunikačných technológii (IKT) prospel tomuto odvetviu, ženám samotným, ako aj hospodárstvu. Viac žien v oblasti informačných technológií by znamenalo nárast ročného HDP v EÚ o 9 miliárd EUR, píše sa v štúdii. IKT sektor by profitoval z väčšieho zastúpenia žien, pretože organizácie, ktoré zamestnávajú viac žien na manažérskych pozíciách, dosahujú o 35 % vyššiu kapitálovú návratnosť a o 34 % lepšiu celkovú návratnosť pre akcionárov než iné porovnateľné organizácie.
Ďalej zo štúdie vyplýva, že ženy, ktoré pracujú v sektore IKT, zarábajú takmer o 9% viac než ženy v iných odvetviach hospodárstva, zároveň si môžu pružnejšie prispôsobiť pracovný rozvrh a sú menej ohrozené nezamestnanosťou. Podpredsedníčka Európskej komisie zodpovedná za digitálnu agendu Neelie Kroesová vyhlásila: „Teraz už nemáme najmenších pochýb o tom že, podnik, ktorý zamestnáva väčší počet žien, je zdravším podnikom. Je najvyšší čas, aby si toto IKT sektor uvedomil a umožnil ženám pomôcť tomuto sektoru a celému hospodárstvu EÚ profitovať z ich nesmierneho potenciálu.“
Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka aj na Slovensku je situácia porovnateľná s európskym priemerom a zastúpenie žien v IKT je nízke. Tento nepriaznivý stav chce zmeniť nový projekt pre dievčatá AJ TY v IT (www.ajtyvit.sk), ktorý podporuje aj Zastúpenie EK. Cieľom je povzbudiť dievčatá k štúdiu informatiky a následnému zamestnaniu v danom odbore.
Táto správa vznikla v spolupráci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike a Kancelárie ITAPA (Informačné technológie a verejná správa).