Európska únia nedostatočne reaguje na dianie v Bielorusku, nevie zaujať jednotný postoj a prijať adekvátne kroky voči režimu Alexandra Lukašenka. Pre Webnoviny.sk to konštatoval politológ Grigorij Mesežnikov. „EÚ nereaguje spôsobom, aký si momentálna situácia v Bielorusku vyžaduje,“ povedal.
Represie pokračujú, EÚ musí konať
Bielorusko zažíva najväčšie protesty v jeho histórii po prezidentských voľbách, ktoré boli podľa opozície aj EÚ sfalšované v prospech Alexandra Lukašenka. Podľa Mesežnikova jeho režim pokračuje v tvrdých represiách voči protestujúcim, stupňuje sa zatýkanie i vyháňanie opozície z krajiny.
Lukašenka vyzývali k rezignácii tisícky žien pochodujúce Minskom, ticho neboli ani vysokoškoláci
Mesežnikov je presvedčený, že EÚ by mala zaradiť Lukašenka na sankčný zoznam, stretnúť sa s predstaviteľmi opozície a jasne im dať najavo podporu. Mala by tiež uznať Svetlanu Cichanovskú za víťaza prezidentských volieb.
Bielorusi už Lukašenka nechcú
Lukašenkova pozícia v Bielorusku je podľa Mesežnikova už len ťažko riešiteľná, pretože ľudia ho jasne odmietajú. Ako dodáva, očividné sfalšovanie volieb bolo urážkou voličov, ktorí dali vo voľbách jednoznačne najavo, že diktatúru už nechcú.
„Lukašenko teraz pozýva cudziu moc, aby mu pomohla situáciu vyriešiť. Vie, že už asi nebude môcť vládnuť sám, potrebuje, aby Rusko zasiahlo, lebo vlastní ľudia ho už odmietajú,“ vyhlásil Mesežnikov.
Lukašenko chce integráciu s Ruskom
Lukašenko sa tento týždeň vyjadril, že v danej situácii je ochotný obmedziť zvrchovanosť jeho krajiny a viac sa integrovať s Ruskom. „Sme pripravení pokračovať v integrácii s Ruskom,“ povedal pre RIA Novosti.
Hlbšia integrácia s Ruskom by však podľa Mesežnikova znamenala úplné začlenenie Bieloruska do Ruska. „Bola by to politická anexia, ale Lukašenkovi možno nič iné nezostáva v záujme vlastnej bezpečnosti. Lukašenko využíva laxný postoj EÚ,“ uviedol.
Lukašenko pripustil predčasné prezidentské voľby, najskôr však chce zmeniť ústavu
Situácia je teraz podľa Mesežnikova len ťažko predvídateľná, najmä čo sa týka ďalších krokov Moskvy. Vyjadril však obavy, že by to mohlo vyústiť až do vojenského obsadenia krajiny, pretože Bielorusi prítomnosť Ruska nechcú.
„EÚ môže pomôcť len jasným postojom, že so stratou bieloruskej suverenity a so spojením s Ruskom nesúhlasí,“ vyhlásil politológ s tým, že spojenie s Ruskom by ohrozilo aj Úniu a mohlo by geograficky úplne odstrihnúť pobaltské krajiny, ktoré by ostali izolované.
Sankcie zatiaľ len z pobaltských krajín
Protesty vypukli po prezidentských voľbách z 9. augusta, v ktorých opäť zvíťazil Lukašenko. Bieloruská opozícia rovnako ako EÚ výsledky volieb neuznáva.
Sankcie voči členom Lukašenkovho režimu zatiaľ prijali len pobaltské krajiny. EÚ síce vytvorila svoj sankčný zoznam, na ktorom sú desiatky bieloruských predstaviteľov, no napríklad Cyprus s jeho prijatím zatiaľ nesúhlasí.