Ako pokračuje príprava na výstavbu troch úsekov rýchlostnej cesty R7 z Bratislavy okolo Dunajskej Lužnej k Dunajskej Strede?
Pre úsek Bratislava, Prievoz – Ketelec bola ukončená verejná súťaž na vypracovanie technickej štúdie. Zmluva so zhotoviteľom bola podpísaná 8. júla 2011 a termín dodania technickej štúdie bol 13. decembra. Asi v januári 2012 odovzdáme materiál pre zistenie vplyvu stavby na životné prostredie (EIA). Ďalší úsek bude Bratislava – Dunajská Lužná, proces EIA je ukončený a ministerstvo životného prostredia vydalo záverečné stanovisko 9. mája 2009. Skončila verejná súťaž na výber zhotoviteľa dokumentácie pre územné rozhodnutie, dokumentácie stavebného zámeru, dokumentácie pre stavebné povolenie, majetkovo-právne vysporiadanie a inžiniersku činnosť, dokumentácie na ponuku a autorský dozor, pričom zmluva bola podpísaná 28. októbra 2011. Predpokladaný termín na vypracovanie dokumentácie je šesť mesiacov, čiže do apríla 2012. Pre tretí úsek Dunajská Lužná – Holice je proces prípravy EIA ukončený vydaním záverečného stanoviska. Vypísaná je verejná súťaž na zhotoviteľa dokumentácie pre územné rozhodnutie, dokumentácie stavebného zámeru, pre stavebné povolenie, majetkovo-právne vysporiadanie, inžiniersku činnosť, ako aj dokumentácie na ponuku a autorský dozor. Otváranie ponúk uchádzačov sa uskutočnilo 16. novembra a teraz sa ponuky vyhodnocujú.
Stavebné práce na spomínaných úsekoch R7 majú podľa programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest začať v rokoch 2013 a 2014. Platia ešte tieto termíny?
Platia. R7 však bude spojená s križovatkou Ketelec s budúcim diaľničným obchvatom Bratislavy D4. Je vydaná EIA, dokumentácia sa robí. Ak sa to podarí do roku 2013 začať, o pol roka až tri štvrte roka neskôr môže začať výstavba privádzača časti Ketelec – Bajkalská. Najlepšie riešenie je to, že keď začneme stavať úsek Šamorín – Ketelec a odtiaľ obchvat D4, tak to pomôže doprave.
Kedy teda môžu byť úseky R7 ukončené a začnú po nich jazdiť autá?
Niektoré úseky chceme stavať ako PPP projekt. Práve úsek od Dunajskej Lužnej po Ketelec a D4 je na to vhodný. Keď začne výstavba tohto úseku v roku 2013, tak potrvá dva a pol až tri roky. PPP môže byť najlepšie využitý pre obchvat D4 a časť R7. Takýto projekt sa vypláca tam, kde je vysoká intenzita dopravy a tým je aj rýchlejšia návratnosť investície.
Nakoľko nedávne vybudovanie tretieho pruhu na ceste od Rovinky do Bratislavy pomohlo preťaženej doprave najmä ráno a popoludní?
Myslím, že to pomáha a vodiči to oceňujú. Dopravná situácia na tomto úseku bola trochu skreslená tým, že od septembra do 10. decembra 2011 na železničnej trati v úseku Bratislava – Dunajská Streda pre rekonštrukciu tejto trate nepremávali vlaky. Náhradné autobusy, ktoré vozili ľudí z okolitých dedín, išli po hlavnej ceste.
Efekt z rozšírenia tejto cesty sa tak stratil.
Stratil sa, ale iba dočasne, a vlaky sa na túto trať vrátili 11. decembra, kedy začal platiť nový grafikon vlakovej dopravy. Teraz bude na ceste o tretinu menej áut a efekt bude viditeľnejší.
Našim cieľom tam, kde je to možné, je dostať ľudí a vo veľkom počte aj na železnicu. Ak si ľudia zvyknú a budú vybudované aj záchytné parkoviská ako napríklad v Kvetoslavove alebo v Dunajskej Strede, tak túto luxusnejšiu možnosť prepravy budú určite uprednostňovať. Do Bratislavy sa dostanú vlakom rýchlejšie a lacnejšie vlakom ako autom.Arpád Érsek
Súkromný dopravca RegioJet začne v marci 2012 jazdiť s modernými vlakmi z Bratislavy cez Dunajskú Stredu do Komárna. Čo od toho očakávate?
Našim cieľom tam, kde je to možné, je dostať ľudí a vo veľkom počte aj na železnicu. Ak si ľudia zvyknú a budú vybudované aj záchytné parkoviská ako napríklad v Kvetoslavove alebo v Dunajskej Strede, tak túto luxusnejšiu možnosť prepravy budú určite uprednostňovať. Do Bratislavy sa dostanú vlakom rýchlejšie a lacnejšie vlakom ako autom. RegioJet začne postupne nastupovať na trať už od 15. februára popri Železničnej spoločnosti Slovensko a sám oficiálne začne premávať od 4. marca. Prepravca potrebuje určitý nábeh, nejde to z jedného dňa na druhý. Dohodli sme sa na tom, že po 15. februári sem začnú prepravovať vlaky, prejdú si trať so svojimi strojvodcami, aby ju spoznali a potom postupne nastúpia do prevádzky.
Bude súkromná vlaková doprava na spomínanej trati pre cestujúcich výhodnejšia oproti prevádzke zabezpečovanej štátnou spoločnosťou?
Myslím si, že súkromná preprava bude lepšia. Je modernejšia, rýchlejšia, čistejšia, luxusnejšia. Súkromník vždy vie niečo robiť lepšie ako štát. Som zvedavý, či sa to potvrdí. Trať bola prerábaná aj kvôli tomu, aby bola lepšie zabezpečená. Na trase sa o sto percent zvýšila nákladná doprava, pretože kontajnery sa vozia do terminálu Metrans v Dunajskej Strede. Takže oprava trate nebola robená výlučne pre RegioJet. Táto trať si to už vyžadovala.
Keby nebola trať z Podunajských Biskupíc do Dunajskej Stredy zrekonštruovaná, tak RegioJet by na nej nemohol prevádzkovať svoje vlaky?
Sú tam určité podmienky, ktoré bolo treba splniť. Napríklad sú upravené nové nástupištia pre telesne hendikepovaných, na lepšej úrovni je elektronické zabezpečenie priecestí. Aby mohol byť využitý komfort vlakov, bolo potrebné niekde upraviť trať tak, aby vlak mohol ísť rýchlosťou 80 až 120 kilometrov.
Môže prevádzka nových vlakov odľahčiť aj premávku na hlavnej ceste od Dunajskej Stredy do Bratislavy?
Som o tom presvedčený. Železničiari hovoria, a stotožňujem sa s nimi, že z koľajníc treba nastúpiť na koľajnice (z vlaku na električku). Pre toho, kto pracuje v Bratislave, je menšia pravdepodobnosť, že sa v meste dostane do zápchy. Toto napomôže tomu, aby bolo menej áut na preplnených cestných komunikáciách.
Ako ste zvládli svoje pôsobenie na ministerstve dopravy, keďže ste nominantom strany Most-Híd?
Nastúpil som v novembri minulého roka a potreboval som, tak ako každý iný, kto príde do tohto megarezortu, sa rozhliadnuť. Spolupráca či už s pánom ministrom, celým vedením ministerstva, ale aj s ostatným manžmentom bola vždy korektná, na vysokej profesionálnej úrovni a konštruktívna. Odviedli sme tu spolu kus roboty, či sú to cesty alebo vlaky, ktoré patria do mojej gescie. Snažili sme sa pružnejšie, lepšie a rýchlejšie reagovať i na vonkajšie podnety, aby všetky procesy, ako napríklad výstavba diaľnic, naberali trochu rýchlejšie tempo. Som presvedčený, že sa nám to podarilo. Sú veci, ktoré som dotiahol a sú ešte aj také, ktoré mám rozpracované. Osobne som rád, že som mohol zo svojej pozície prispieť k mnohým veciam a tiež k vyriešeniu viacerých problémov.
Myslím si, že súkromná preprava bude lepšia. Je modernejšia, rýchlejšia, čistejšia, luxusnejšia. Súkromník vždy vie niečo robiť lepšie ako štát. Som zvedavý, či sa to potvrdí.Arpád Érsek
Na starosti máte hlavne železničnú dopravu?
Mám v gescii železničnú, ale aj cestnú dopravu, stavebníctvo a niektoré európske projekty týkajúce sa strategického plánovania. Sú to silné oblasti a každá z nich si vyžaduje svoj čas a celého človeka.
Je potrebné, aby v osobnej železničnej doprave boli okrem RegioJetu aj iní súkromní prepravcovia?
Túto myšlienku podporujem. Myslím si, že súkromník vie lepšie a pružnejšie reagovať na potreby trhu. Ide mu o to, aby maximálne využil svoje služby a bol ziskový. Viem si to predstaviť. Máme avíza, že sa hlásia nejakí dopravcovia o osobnú prepravu v ďalších regiónoch. Napríklad vo Veľkej Británii prevádzkujú osobnú dopravu len súkromné firmy. Štát by si mal ponechať koľajnice a budovať ich a všetko okolo dať do rúk súkromníkom. Mali by to robiť tak v osobnej ako aj nákladnej doprave.
Potom by malo byť sprivatizované nielen Cargo, ale aj osobný dopravca – Železničná spoločnosť Slovensko.
Myslím, že áno. Treba vytvoriť na to podmienky. Štát investoval z vlastných aj z európskych peňazí do obnovy vlakového parku. Sprevádzkovali sme viaceré nové vlaky. Aj to možno na základe dobrých zmlúv dať do prevádzky súkromníkom. Prečo nie? Nevidím v tom problém. Som o tom vnútorne presvedčený.
Takže ste za úplnú súkromnú osobnú aj nákladnú dopravu na železniciach? Štát by však zrejme musel dotovať vo verejnom záujme aj súkromnú osobnú dopravu.
Štát musí zmluvami zabezpečiť, aby verejný záujem pretrvával a neboli preferované len trate, ktoré sú vysoko ziskové. Keď pustíme do regiónov súkromých prepravcov alebo rozdelíme Slovensko napríklad na štyri časti, niekde sú trate výhodné a niekde menej. Ale aj tie menej výhodné trate musí štát zabezpečiť pre občanov, aby sa dostali na miesto, kam potrebujú ísť, či je to vlaková alebo autobusová doprava. Predpokladom je samoozrejme dobrá koordinácia a zosúladenie takto kombinovanej dopravy. Dobre vypracovanými zmluvami je možné tento model zabezpečiť tak, aby to bolo funkčné.
Keby bola úplná konkurencia v osobnej železničnej doprave, bola by ešte potrebná regulácia cien?
To neviem v tomto momente posúdiť. Štát účtuje za kilometer takisto súkromnému prepravcovi a tak isto musí účtovať aj štátnemu prepravcovi. To by boli východiská, ktoré by každému otvorili dvere. Štát bude pritlačený cenami, pružnosťou a harmonogramami tak, aby to vedel robiť optimálne.
Viedli ste na ministerstve komisiu pre fungovanie mýtneho systému. Počet spoplatnených mýtnych úsekov sa od začiatku roka 2012 znižuje takmer o tretinu, bude ich okolo 1 100. Čo to bude znamenať pre štát a cestných dopravcov?
Keď som nastúpil na ministerstvo, prebiehali rokovania s dopravcami. Na niektorých veciach sme sa dohodli, napríklad na znížení mýtnych pokút. Zníženie počtu mýtnych úsekov bude eliminovať náklady na dodatočné mýtne transakcie. Zároveň je však potrebné minimalizovať výpadky vo výbere mýta. Treba to robiť citlivo, aby naši dopravcovia boli konkurencieschopní s ostatnými dopravcami. Cieľom je spojenie kratších mýtnych úsekov s vysokým podielom tranzitných prejazdov spoplatnených vozidiel. Optimalizácia mýtnych úsekov znamená hlavne zlúčenie existujúcich, nie pridávanie nových.
Ako sa to prejaví na výbere mýta?
Optimalizácia spoplatnenej siete bude podľa predpokladov znamenať výpadky vo výbere mýta v objeme menšom ako 1 milión eur. Úprava nebude mať dopad na dopravcov, ale naďalej bude platiť zásada, že vodič zaplatí za mýtny úsek, len ak ho prejde celý. Ak by mýtny systém nebol optimalizovaný, predpokladané dodatočné náklady by mohli v roku 2012 dosiahnuť okolo 6 až 6,5 milióna eur bez DPH. Úpravou od 1. januára 2012 sa môžu čisté výnosy Národnej diaľničnej spoločnosti v roku 2012 zvýšiť o 4 až 4,5 milióna eur a v ďalších rokoch o 5 až 5,5 milióna eur.
Prečo sa ministerstvo napokon zrieklo zámeru na zmenu mýtnych sadzieb a dopravcami toľko kritizovaného rozšírenia platenia mýta na všetkých cestách prvej triedy? Súvisí to s predčasnými voľbami v marci?
Ministerstvo sa toho zámeru nevzdalo. Potreba povinnej notifikácie v Európskej komisii, súčasná politická situácia a blížiace sa voľby tento naštartovaný proces zabrzdili. Treba vnímať tieto otázky trochu v širšom kontexte. Mýtny systém niekto zastrešuje, štát za to platí. Musíme nájsť vhodné riešenie a nemyslíme si, že by bolo najvhodnejšie v tomto momente znížiť sadzby mýtneho na cestách prvej triedy, keď ich máme trojnásobne viac ako diaľnic. Na Slovensku sa mýto vyberá viac na cestách prvej triedy ako na diaľniciach. Myslím, že to nie je len kvôli voľbám.
Je potrebné v budúcnosti zaviesť mýto aj na ďalších úsekoch ciest prvej triedy?
Toto je teraz ťažké posúdiť. Musíme rozmýšľať nakoľko to zaťaží dopravcov a dbať na to, aby si zachovali svoju konkurencieschopnosť.
Dopravcovia žiadali pri úprave sadzieb zohľadniť ekologické kategórie vozidiel.
Robíme na tom. Je pripravená možnosť, že sa to v sadzbách môže zohľadňovať. S tým sa stotožnili aj prepravcovia. Nákup jedného nového kamióna, ktorý spĺňa tieto kritériá, je určite drahšie ako jazdiť so starými kamiónmi. Našou úlohou je, aby tento stimul viedol k postupnému obnovovaniu autoparku slovenských prepravcov. Myslím však, že toto sa do volieb už nestihne.
Kedy možno očakávať rozhodnutie Európskej komisie o jej výhradách k priebehu mýtneho tendra? Bude musieť štát zaplatiť pokutu?
Momentálne sa čaká na výsledok prejudiciálneho (predbežného) konania, v ktorom sa vo veci prebiehajúcich súdnych sporov, týkajúcich sa verejného obstarávania na výber poskytovateľa komplexnej služby elektronického výberu mýta, Najvyšší súd SR obrátil na Súdny dvor Európskych spoločenstiev. Pojednávanie v predmetnom konaní bolo 14. decembra. Možno očakávať, že po polovici decembra bude Slovenská republika môcť kvalifikovanejšie predpokladať, aký bude vývoj vo veci.
Zhováral sa Martin Benko
