BRATISLAVA (WebNoviny.sk) – Ministerstvo životného prostredia (MŽP) prijalo viacero opatrení, aby sa nezopakovala situácia spred roka, keď tesne pred Vianocami zistili v pitnej vode vo viacerých obciach Žitného ostrova prítomnosť pesticídu atrazín. Kontaminácia vtedy zasiahla šesť obcí v okrese Dunajská Streda.
Ako v rozhovore pre agentúru SITA povedal minister životného prostredia László Sólymos, envirorezort pripravil zákon nazývaný aj Lex Žitný ostrov, ktorý hovorí o prísnejšej ochrane vodohospodársky vzácnych lokalít. Zákon pri ochrane vôd počíta s nadrezortnou spoluprácou, na ktorej sa podieľajú ministerstvá životného prostredia, pôdohospodárstva a zdravotníctva. “Zvýšili sme pokuty a stanovili jednoznačné pravidlá, čo sa v takýchto oblastiach môže a čo nie,“ vyhlásil Sólymos.
Investícia aj do laboratórnych prístrojov
Výskyt pesticídov v pôde na Žitnom ostrove je podľa ministra pozostatkom z minulosti, keď sa tieto látky dlhé roky intenzívne používali v poľnohospodárstve. V chránených vodohospodárskych oblastiach už môže envirorezort vstupovať do nakladania s agrochémiou a posilniť tak ochranu vody.
Zálohovanie PET fliaš považuje Sólymos za spôsob, ako zvýšiť recykláciu, ale výrobcovia sú proti
MŽP tiež tento rok nariadilo mimoriadne kontroly poľnohospodárskych subjektov prostredníctvom Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Cez operačný program Kvalita životného prostredia MŽP investovalo do nových vrtov, ktoré monitorujú kvalitu podzemných vôd.
„Pre presnejšie údaje sme investovali aj do technológie a laboratórnych prístrojov, aby sa dali lepšie určiť látky, ktoré sa vo vode nachádzajú,“ uviedol minister, podľa ktorého sa tiež zlepšila informovanosť občanov o kvalite ich pitnej vody. „Vtedy ľudia dva až tri týždne nevedeli, akú vodu pijú. Tieto informácie sa musia dostať k občanom okamžite,“ zdôraznil Sólymos.
Nelegálnou ťažbou štrku sa zaoberajú iné orgány
Ministerstvo však môže podľa Sólymosa riešiť len veci, ktoré má v kompetencii. Envirorezort sa napríklad nezaoberá ťažbou štrku vo vodohospodársky chránených oblastiach, kým nedostane podnet, že bol porušený zákon.
Narastajúca automatizácia priemyslu ohrozuje najviac Slovensko a najmenej Nórsko
Ťažiť štrk v takýchto lokalitách sa môže iba tak, aby nebola odkrytá spodná voda. V prípade podnetu situáciu MŽP skontroluje prostredníctvom Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP).
„SIŽP pre ťažbu štrku v súčasnosti monitoruje každú jednu baňu na Žitnom ostrove, o ktorej vieme. MŽP však nemusí vedieť o všetkých baniach na štrk,“ vyhlásil Sólymos s tým, že pri menších štrkoviskách envirorezort nevstupuje do povoľovacieho procesu. Nelegálnou ťažbou štrku sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní, MŽP im poskytuje plnú súčinnosť. „V rámci kompetencií kontrolujeme, či dodržiavajú naše environmentálne predpisy,“ uzavrel minister.