BRATISLAVA 2. septembra (WEBNOVINY) – Prepad slovenského hospodárstva sa v tomto roku pomaly zmierňuje. Kým v prvom štvrťroku ekonomika medziročne poklesla o 5,6 %, podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR hrubý domáci produkt v druhom kvartáli reálne poklesol 5,3 %. Štatistici tak potvrdili svoj rýchly odhad o vývoji ekonomiky z minulého mesiaca. Celkovo sa v druhom štvrťroku vytvoril HDP v objeme 15,640 mld. eur. V bežných cenách pritom výkon ekonomiky poklesol o 6,5 %.
Zlepšovanie situácie v ekonomike by pritom mohlo pokračovať aj v ďalšom období. Záležať to však bude aj od situácie v ostatných krajinách. Podľa generálneho riaditeľa makroekonomických štatistík Štatistického úradu SR Františka Bernadiča je už cítiť určité oživenie zahraničného dopytu, otázny je však vývoj výdavkov v oblasti štátnej správy ako aj vývoj domáceho dopytu v ďalších mesiacoch tohto roka.
Štatistický úrad SR podľa Bernadičových slov predpokladá, že situácia v oblasti vývoja HDP by mohla byť v treťom štvrťroku o niečo lepšia. „Nepredpokladáme, že by sa vývoj mal zhoršiť, skôr naopak,“ konštatoval v stredu na tlačovej besede po zverejnení údajov o vývoji HDP. Kladné medziročné čísla rastu hrubého domáceho produktu by Slovensko mohlo zaznamenať v budúcom roku.
Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku poklesla tak z dôvodu poklesu zahraničného, ako aj domáceho dopytu. Vývoz výrobkov a služieb sa znížil o 20,5 %, pri súčasnom poklese dovozu výrobkov a služieb o 21,9 %. Domáci dopyt bol podľa štatistikov nižší o 5,9 %. V rámci neho sa znížila tvorba hrubého kapitálu o 25,4 % a spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 0,7 %, pričom tvorila 1 % HDP. Na druhej strane sa však zvýšila konečná spotreba verejnej správy o 5,9 % a konečná spotreba domácností o 0,7 %.
Z vytvoreného hrubého domáceho produktu pritom pridaná hodnota tvorila 14,202 mld. eur. Medziročne tak poklesla o 5,5 %. Vývoj ovplyvnila nižšia pridaná hodnota v priemysle o 11,7 %, v obchode, hoteloch a reštauráciách a doprave o 8,2 %, vo verejnej správe, školstve, zdravotníctve a ostatných službách o 2,2 % a vo finančnom sprostredkovaní a nehnuteľnostiach o 1,2 %. Pridaná hodnota však na druhej strane vzrástla v pôdohospodárstve a rybolove o 11,7 % a v stavebníctve o 7,7 %. Tvorbu hrubého domáceho produktu ovplyvnil aj nižší výber daní z produktov znížených o subvencie o 3,9 %.
Z celkového HDP z pohľadu tvorby dôchodkov tvoril hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky 8,104 mld. eur, čo predstavuje pokles o 13,1 %. Odmeny zamestnancov pritom tvorili 6,051 mld. eur s nárastom o 1,9 %. Objem vybraných daní na produkciu znížených o subvencie dosiahol 1,485 mld. eur.
Medziročné zníženie HDP bolo ovplyvnené aj poklesom produktivity práce v stálych cenách o 1,8 % a v bežných cenách o 3 %. Zároveň sa podľa údajov Štatistického úradu SR znížila aj celková zamestnanosť podľa metodiky národných účtov o 1,3 % na 2,198 mil. osôb, z toho počet zamestnancov klesol o 3,5 % na 1,857 milióna. Celkovo tak v prvom polroku tohto roka dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu Slovenska 30,287 mld. eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku bol HDP nižší v stálych cenách o 5,5 % a v bežných cenách klesol o 6,3 %.
Slovensko tak po predchádzajúcich rokoch s vysokým rastom ekonomiky zažíva v tomto roku opačný vývoj. Najvyšší rast slovenské hospodárstvo zaznamenalo v roku 2007, keď reálne medziročne vzrástlo o 10,4 %. Aj keď už v druhom polroku vlaňajška slovenskú ekonomiku ovplyvnila hospodárska kríza, celoročný reálny rast HDP dosiahol 6,4 %. V prvých dvoch kvartáloch tohto roka sa však situácia otočila. V prvom štvrťroku Slovensko zaznamenalo prvý medziročný pokles výkonu ekonomiky od prvého štvrťroku 2000, a to o 5,6 %. Negatívny vývoj pokračoval aj v druhom kvartáli, keď ekonomika poklesla o 5,3 %.
Ekonomika by podľa prognóz ŠÚ mala poklesnúť v tomto roku o 3,5 %
Štatistický úrad SR prognózuje prepad slovenského hospodárstva za celý tento rok o 3,5 %. Vyprodukovať by sa tak mal v tomto roku hrubý domáci produkt v objeme 66,3 mld. eur. Vyplýva to z aktuálnej prognózy vývoja vybraných ukazovateľov na rok 2009. Štatistici tak potvrdili očakávaný vývoj na úrovni akú predpokladali v predchádzajúcej prognóze. Mierne pesimistickejší v porovnaní s júnom je však Inštitút informatiky a štatistiky (Infostat) pri Štatistickom úrade SR, ktorý svoj odhad o poklese HDP posunul z 3,3 % na 3,5 %.
Hospodárske spomalenie by malo nepriaznivo ovplyvniť aj zamestnanosť. Tá by mala podľa Štatistického úradu na Slovensku v tomto roku medziročne klesnúť o 2,5 % na 2,373 mil. ľudí. Rovnaký vývoj očakáva aj Infostat. Miera nezamestnanosti by mala stúpnuť na 11,8 %, podľa Infostatu na 11,7 %. Počet nezamestnaných by tak mal vzrásť v tomto roku na 318 tis. osôb a priemerný počet osôb zamestnaných v hospodárstve by mal poklesnúť o 4 % na 2,188 mil. ľudí.
Napriek medziročnému prepadu hrubého domáceho produktu by však zamestnanci stále mali evidovať rast miezd, či už na nominálnej alebo reálnej báze. Priemerná nominálna mesačná mzda by totiž podľa Štatistického úradu mala v tomto roku stúpnuť o 3,1 % na 745,5 eur. Tento rast by pri predpokladanej priemernej miere inflácie 2,4 % mal znamenať aj rast reálnej mesačnej mzdy o 1,0 %. Infostat predpokladá rast nominálnej mzdy o 3,3 %.
Slovenské hospodárstvo sa tak recesii v tomto roku nevyhne. Potvrdzujú to výsledky za prvé dva štvrťroky tohto roka, ako aj očakávania oficiálnych inštitúcii. Rezort financií predpovedá podľa ostatnej zverejnenej prognózy pokles HDP o 6,2 %. Mierne optimistickejšia bola v júni centrálna banka, ktorej prognóza počíta s prepadom o 4,2 %. Predstavitelia Národnej banky Slovenska však už pripustili, že riziká ich prognózy sú na negatívnej strane.
SITA
