Invázia Ruska na Ukrajinu prekvapila Európu, svet a aj trhy. Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, investori spustili výpredaj svojich rizikových akciových titulov a začali nakupovať bezpečné aktíva, ako sú drahé kovy a dlhopisy.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
„Veľký rast nestability priniesol vystrelenie cien komodít ako uhlie, pšenica, ale aj ropa, kde cena preskočila 100 dolárov za barel. Ruská federácia je významným dodávateľom energetických surovín pre EÚ, čo spôsobilo markantné zvýšenie cien plynu,“ povedal Horňák.
Vojna na Ukrajine: Rusi získali kontrolu nad letiskom Hostomeľ a pokúšajú sa dobyť Kyjev, Putin vyzýva vojakov vziať moc do svojich rúk (online)
Pokles výnosov nemeckých a slovenských štátnych dlhopisov nebol podľa neho až tak veľký. Desaťročné nemecké výnosy klesli o 6 bázických bodov z 0,23 % na 0,17 %, slovenské výnosy klesli z 0,66 % na 0,49 %.
Z Ruska k nám prúdi ropa aj plyn
Aj keď z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavuje Ukrajina a Rusko významných obchodných partnerov pre Slovensko, keď podiel importov a exportov sa pohybuje v jednotkách percent, Ruská federácia však podľa Horňáka dodáva na Slovensko až dve tretiny ropy a ropných produktov a viac než 90 % plynu.
„Ďalší vývoj konfliktu ukáže, ako a do akej miery bude zasiahnutá vzájomná ekonomická spolupráca a výmena tovarov a teda do akej miery bude zasiahnuté hospodárstvo. Okrem toho sa niektoré slovenské podniky vo veľkej miere spoliehajú na dodávky surovín z východu, napríklad železnej rudy,“ hovorí analytik.
Extrémny scenár vojny medzi NATO a Ruskom by podľa analytika priniesol veľký ekonomický šok
Vzhľadom na tento vývoj existuje podľa Horňáka niekoľko faktorov, ktoré je v súčasnosti potrebné sledovať. Cena energií ostane s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho zvýšená, čo sa bude prelievať aj do cien iných tovarov a služieb, čím by miera inflácie mohla dosahovať vyššie úrovne aj v ďalšom období.
Tlak na verejné financie vzrastie
V prípade narušenia dodávateľsko-odberateľských reťazcov a útlmu aktivity v dôsledku vysokých cien vstupov, materiálov, tovarov môže zároveň prísť pokles ekonomickej výkonnosti cez zníženie investícií a spotreby domácností. Do popredia sa podľa analytika dostáva hrozba kombinácie nižšieho ekonomického rastu a zvýšenej inflácie.
Samotné napätie a nestabilita budú podľa analytika negatívne vplývať na rozhodovanie ekonomických subjektov, vzrastie tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom nákladov súvisiacich s konfliktom, ale aj potenciálna pomoc ekonomike pri zvládaní sťažených podmienok.
„Pravdepodobnosť skorého zvyšovania sadzieb ECB je o niečo nižšia. Cena peňazí dlhších splatností na trhu však zatiaľ veľmi neklesla, takže trh so sprísňovaním menovej politiky stále počíta,“ dodal Horňák.