BRATISLAVA 6. októbra (WEBNOVINY) – Pavel Uhorskai sa narodil 2. marca 1919 ako deviate dieťa v maloroľníckej rodine v Tomášovciach pri Lučenci, kde po odchode na dôchodok žil až do svojich posledných dní. Po ukončení gymnaziálnych štúdií začal v roku 1938 študovať na Slovenskej evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave. Po jej skončení nastúpil za kaplána do Uhrovca a potom pôsobil na viacerých ďalších miestach (Bardejov, Prešov, Štrba, Veľká pri Poprade, Poprad, Ružomberok, Martin). Kňazskú skúšku vykonal v roku 1945. V roku 1947 nastúpil do služby zborového farára v Háji pri Turčianskych Tepliciach, kde rozvinul širokú misijnú činnosť – najmä medzi mládežou. V rokoch 1948 – 1949 bol aj vedúcim Kresťanského misijného a rekreačného strediska na Počúvadle.
V roku 1951 ho zaistila Štátna bezpečnosť za údajnú protištátnu činnosť a odsúdili ho na 34 mesiacov väzenia, zhabanie majetku a peňažnú pokutu. Väznili ho v Leopoldove, Ilave a Bratislave a prepustili ho v roku 1953 na základe amnestie po Stalinovej smrti. V platnosti však zostala strata občianskych práv na päť rokov a zákaz vykonávať kňazskú službu.
Po prepustení z komunistického väzenia pôsobil v rôznych civilných povolaniach – ako drevorubač v Hnúšti-Likieri, potom bol robotníkom, neskôr skladníkom a vedúcim MTZ v Pozemných stavbách v Lučenci. V roku 1954 požiadal prezidentskú kanceláriu o odpustenie zvyšku trestu a možnosť pôsobenia v kňazskej službe, nebolo mu však vyhovené.
V roku 1979 Pavel Uhorskai odišiel do dôchodku a žil vo svojom rodisku v Tomášovciach. Po nežnej revolúcii bol v roku 1990 zvolený za generálneho biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v ČSFR. V roku 1993 sa stal prvým predsedom Ekumenickej rady cirkví v SR. Obe funkcie vykonával do roku 1994, keď definitívne odišiel na dôchodok. V roku 1995 bol prezidentom republiky ocenený Radom Ľudovíta Štúra 1. triedy.
SITA
